-
1951
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave (matematika a fyzika)
-
1954
absolvovanie hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, diplomová práca Vývin harmónie a harmonického myslenia
-
1954
asistent na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, neskôr pedagóg na novovytvorenej Katedre hudobnej vedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (do svojej predčasnej smrti v 1973)
-
1968
titul doc.
-
od 1969
člen Acoustical Society of America, American Institute of Physics, Akustickej komisie ČSAV, Praha
Miroslav Filip zanechal výrazné stopy vo viacerých oblastiach hudobnej teórie: venoval sa otázke tónových sústav a systému tonálnej harmónie (Vývinové zákonitosti klasickej harmónie, spoluautor Náuky o harmónii a Stručnej náuky o hudbe), hudobnej akustike, aplikovanej hudobnej akustike, elektroakustike (vokálni pedagógovia, inštrumentálni hráči, etnoorganológia) a bioakustike (analýza záznamu vtáčieho spevu spolu s maďarským ornitológom Péter Szőke).
V muzikológii presadzoval tvorivé využitie prírodných vied (matematiky, logiky, teórie informácie, kybernetiky), okrem pedagogickej a vedeckej práce pôsobil ako violončelista – člen tzv. KAF tria (Ladislav Kupkovič, Ján Albrecht, Miroslav Filip).
Je autorom viacerých patentovaných konštrukčných vynálezov (vyvíjal melograf pre potreby etnomuzikológie, pracoval na vybudovaní prvého hudobnoakustického laboratória na Slovensku v Hudobnom oddelení Historického ústavu Slovenského národného múzea, spolupracoval s Výskumným výpočtovým strediskom Univerzity Komenského v Bratislave a ďalšie).