-
1993 – 1997
Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého v Trenčíne
-
1999 – 2003
Konzervatórium Žilina (gitara – Peter Remeník)
-
2000 – 2002
súkromné štúdium (kompozícia – Pavol Krška)
-
2003 – 2008
VŠMU (kompozícia – Vladimír Bokes)
-
2005
medzinárodný kurz Internationale Musikwerkstatt in Schloss Trebnitz, Nemecko
-
2005
kurz na festivale Ostravské dny, Česká republika
-
2008 – 2011
VŠMU (doktorandské štúdium kompozície – Jevgenij Iršai)
-
od 2011
pedagóg na Katedre skladby a dirigovania VŠMU
-
od 2014
člen Rady Hudobného fondu
-
od 2020
podpredseda Rady Hudobného fondu
-
od 2022
predseda Spolku slovenských skladateľov
-
od 2024
zakladateľ a predseda občianskeho združenia Ars Bivium (platforma pre vydávanie, dokumentáciu a propagáciu súčasnej slovenskej hudby)
Lukáš Borzík je slovenský skladateľ, pedagóg, zvukový inžinier, hudobný režisér a organizátor hudobného života. Patrí k výrazným predstaviteľom generácie slovenských skladateľov, ktorá vstúpila na hudobnú scénu na začiatku 21. storočia. Pôsobí ako pedagóg skladby na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde sa podieľa na formovaní novej skladateľskej generácie. Od roku 2022 je predsedom Spolku slovenských skladateľov, podpredsedom Rady Hudobného fondu a od roku 2024 zakladateľom a predsedom občianskeho združenia Ars Bivium, platformy pre dokumentáciu, vydávanie a medzinárodnú propagáciu súčasnej slovenskej hudby.
Je laureátom viacerých domácich a medzinárodných skladateľských súťaží a držiteľom významných ocenení vrátane Ceny Jána Levoslava Bellu za dielo Missa da pacem a cien Radio_Head Awards za albumy Slovo a Signum Magnum. Je autorom siedmich profilových albumov. Jeho tvorba sa rozvíja v širokom výrazovom spektre, s osobitným dôrazom na veľké orchestrálne formy – symfónie, koncerty a symfonické obrazy – ktoré tvoria jednu z nosných línií jeho kompozičnej práce a zaznievajú na domácich i zahraničných koncertných pódiách v interpretácii popredných sólistov, komorných telies, zborov a symfonických orchestrov.
Paralelne s orchestrálnou tvorbou tvorí významnú vrstvu jeho diela vokálna, zborová a duchovne orientovaná hudba. Borzík vytvára individuálny hudobný jazyk založený na syntéze modálnych, tonálnych, rozšíreno-tonálnych, bitonálnych, atonálnych, dvanásťtónových a spektrálnych princípov, ktoré chápe ako vzájomne prepojené výrazové vrstvy jedného celku. Jeho hudobná poetika vyrastá z presvedčenia o jednote intelektuálneho a duchovného rozmeru umenia a čerpá podnety z teológie, filozofie, poézie, prírodných vied, architektúry i výtvarného umenia.
Jeho diela sa sústreďujú na napätie medzi formou a významom, štrukturálnou presnosťou a duchovnou výpoveďou, pričom reflektujú sakrálne a filozofické témy, otázky transcendencie a existenciálneho presahu hudobného jazyka.
Popri kompozičnej činnosti sa intenzívne venuje aj budovaniu hudobnej infraštruktúry a kultúrnej produkcii. Prostredníctvom pedagogickej, organizačnej, vydavateľskej a publikačnej činnosti podporuje vznik nových diel, spoluprácu medzi skladateľmi a interpretmi a systematickú prezentáciu slovenskej hudby v medzinárodnom kontexte.