Ondrej Demo

Etnomuzikológ a skladateľ Ondrej Demo po skončení vojny nastúpil do Učiteľskej akadémie v Bratislave, kde zmaturoval v roku 1948. Prvé tri roky pôsobil ako učiteľ na základných školách v Klížskej Nemej a v Číčove. Po absolvovaní základnej vojenskej služby v roku 1953 sa stal redaktorom Redakcie ľudovej hudby Československého rozhlasu v Bratislave. Popri zamestnaní študoval na Katedre hudobnej výchovy Vysokej školy pedagogickej v Bratislave u profesora Eugena Suchoňa. Na Katedre hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského u profesora Jozefa Kresánka získal v roku 1975 titul doktor filozofie. V Hudodobnom ústave SAV absolvoval externú ašpirantúru v odbore etnomuzikológia u školiteľa Jozefa Kresánka a v roku 1983 obhájil titul kandidáta vied o umení.
V rokoch 1966 – 1993 bol Ondrej Demo populárny najmä ako autor, moderátor a redaktor rozhlasového cyklu Klenotnica ľudovej hudby. Nahral a odvysielal v ňom vzácny hudobnofolklórny materiál z 275 obcí Slovenska, ale i od zahraničných Slovákov. Bol autorom a režisérom mnohých programov na folklórnych festivaloch vo Východnej, Detve i na Myjave. Okrem toho bol aj členom odborných porôt na celoslovenských i medzinárodných hudobnofolklórnych súťažiach. Vytvoril projekt medzinárodnej rozhlasovej súťaže Prix de musique folklorique de Radio Bratislava, v ktorej od roku 1970 do roku 1991 s nahrávkami ľudovej hudby v autentickej i spracovanej podobe súťažilo päťdesiat európskych rozhlasových staníc. V roku 1976 bol pri zrode Orchestra ľudových nástrojov (OĽUN) bratislavského rozhlasu a stal sa jeho prvým umeleckým vedúcim. Pre OĽUN, Spevácky zbor Lúčnica a rôzne folklórne súbory Ondrej Demo kompozične spracoval asi 180 partitúr. V roku 1990 sa Ondrej Demo stal umeleckým vedúcim a zbormajstrom Speváckeho zboru Jána Pavla II. vo Vajnoroch.
Je aj autorom knižných publikácií Žatevné a dožinkové piesne (s Olgou Hrabalovou, 1969), Spieva Janka Guzová (1995), Folklórna hudba v rozhlase na Slovensku (1998) a Pavol Tonkovič (2013). Folklórny materiál získaný v súvislosti s prípravou rozhlasovej Klenotnice ľudovej hudby publikoval v zbierkach Z klenotnice slovenských ľudových piesní (1981) a Vianočné koledy, vinše a hry (1998, 2014). Výsledky folkloristického výskumu vo Vajnoroch v roku 1973 zhrnul v zbierke Vajnory spievajú (2013). Ako spoluautor a zostavovateľ sa zúčastnil na príprave monografie Vajnory (1978), Myjava (1985), Cífer (1991), Branovo – história, život a tradície (2005) a Naše Vajnory (2008). Rôzne štúdie a články publikoval najmä v periodikách Slovenská hudba, Slovenský národopis, Rytmus a Tradícia a súčasnosť. Je autorom asi štyridsiatich scenárov televíznych filmov o tradičnej kultúre a zúčastnil sa na príprave osemdesiatich hudobných albumov. V rokoch 1964 – 1993 pôsobil ako člen programových rád Folklórneho festivalu Východná, Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve a Západoslovenských folklórnych slávností na Myjave. V roku 1995 sa stal predsedom Spolku hudobného folklóru pri Slovenskej hudobnej únii a členom výboru SOZA.
Ondrej Demo je držiteľom viacerých ocenení: Zlatý mikrofón (1986), Zlatý erb Opusu (1987), Zlatá medaila Folklórneho festivalu Východná (1987), Zlatá medaila Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve (1987), Plaketa Jozefa Murgaša (1996), Plaketa hlavného mesta Bratislavy (2002), Cena Fra Angelica (2005) a Veľká cena SOZA (2007). V roku 2005 mu udelili čestné občianstvo v Terchovej a v roku 2007 v Branove.