• 1940

    absolvovala Učiteľský ústav v Modre, 1949 štátna skúška z klavíra v Brne

  • 1952 – 1955

    pedagogička na Hudobnej škole v Brne-Vranovciach

  • 1955 – 1959

    referentka pre hudobné inštitúcie, hudobné školstvo a hudobníkov z povolania na Odborovom zväze zamestnancov kultúry pri Slovenskej odborovej rade

  • 1959 – 1969

    inšpektorka a neskôr vedúca Hudobného oddelenia na Povereníctve kultúry 

  • 1960 – 1964

     diaľkové štúdium hudobnej vedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave

  • 1961

     ukončila Ústrednú školu ROH v Prahe

  • 1969 – 1971

    odborná asistentka na Katedre hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre

  • 1971 – 1981

    riaditeľka Štátnej filharmónie Košice

Mgr. Anna Kovářová bola slovenská muzikologička, hudobná publicistka, dramaturgička, vedúca pracovníčka a manažérka a pedagogička. Vo svojom bádaní sa zameriavala na problematiku koncertného života na Slovensku a sama svojou činnosťou prispela k jeho rozvoju. 

 

Po štúdiu hudby v Brne (1949 štátna skúška z klavíra) a neskôr na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pôsobila ako učiteľka na Hudobnej škole v Brne-Vranoviciach. Od roku 1955 sa začala venovať organizačnej činnosti ako pracovníčka hudobno-umeleckých inštitúcií (Odborový zväz zamestnancov kultúry pri Slovenskej odborovej rade, Hudobné oddelenie na Povereníctve kultúry). Počas tohto obdobia sa zaslúžila o propagovanie mladých koncertných umelcov, o vznik Prehliadky mladých koncertných umelcov v Trenčianskych Tepliciach, o vznik Kruhov priateľov umenia na Slovensku, ako i o rozvoj symfonických orchestrov na Slovensku, najmä v Košiciach, kde pôsobila aj ako riaditeľka Štátnej filharmónie Košice. 

 

Anna Kovářová bola autorkou monografie o reprezentatívnom slovenskom symfonickom orchestri v rokoch 1949 – 1965 s názvom Slovenská filharmónia (1966) a monografií Ladislav Slovák – národný umelec (2002) a Koncertný život na Slovensku v rokoch 1945 – 1990. Napísala štúdie 20 rokov slovenského koncertného života (1966), 15. ročníkov Speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského (1998) či Podmienky vzniku Štátnej filharmónie v Košiciach (1999). Venovala sa tiež hudobnej pedagogike, ku ktorej prispela štúdiou Výchovný koncert ako súčasť vyučovania hudobnej výchovy (1970).

 

Pripravovala rozhlasové relácie venované otázkam slovenského koncertného života ako aj jednotlivým skladateľským osobnostiam (Mikuláš Schneider-Trnavský, Dezider Kardoš, Iris Szeghy) a publikovala množstvo článkov, recenzií a kritík v odborných periodikách a denníkoch. Pravidelne sa zúčastňovala vedeckých konferencií. 

Za svoju činnosť získala v roku 1998 Poctu Národného hudobného centra. 

x