Ernest Zavarský

Ernest Zavarský bol slovenský muzikológ, organizátor hudobného života a organológ. Bol jeden zo zakladateľov modernej slovenskej hudobnej historiografie. Zavarský študoval filozofiu v Mníchove a Innsbrucku, kde zároveň absolvoval aj štúdium kompozície u F. Weidlicha a W. Sennu. Skladbe sa venoval tiež v Krakove u prof. Petersa a v Brne. U prof. Jána Racka na JAMU a prof. Bohumíra Štědroňa na filozofickej fakulte Univerzity Jana Evangelistu Purkyně v Brne navštevoval aj odbor hra na organe. Psychológiu a dejiny umenia vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Za vrchol jeho muzikologickej tvorby je považovaná takmer päťstostranová monografia o Jánovi Levoslavovi Bellovi (1955) a druhá o Johannovi Sebastianovi Bachovi (1970), za ktorú v roku 1971 získal cenu Slovenského hudobného fondu. Jeho doménou bola predovšetkým slovenská hudba (súčasná aj minulá).  

Vypracoval heslá o slovenskej hudbe pre nemeckú encyklopédiu Musik in Geschichte und Gegenwart, Jugoslovensku muzičku enciklopediju, chorvátsku encyklopédiu a bol ich najplodnejším prispievateľom. Rozsiahlu štúdiu venoval dejinám hudby v Kremnici (Príspevok k dejinám hudby v Kremnici od najstarších až po r. 1800, vyšla najskôr v nemčine, v troch zborníkoch Musik des Ostens a v slovenskej verzii v zborníku Matice slovenskej Hudobný archív v rokoch 1977 a 1981) a napísal aj prvý súhrnný analyticko-hodnotiaci pohľad na skladateľské dielo generácie slovenskej hudobnej moderny (Súčasná slovenská hudba, 1947). Spracoval tiež život a dielo Eugena Suchoňa (1955), ktorý bol vedúcou osobnosťou spomínanej generácie nastupujúcej v medzivojnovom období a tiež Mauricea Ravela (1963). Kultúrnu verejnosť zaujali nielen hudobné, ale aj divadelné kritiky. ,,Zavarský má vzácny dar osobnostnej identiflkécie s objektom svojho bádania, schopnosť vcítiť sa do prameňov, zžiť sa s dobou, o ktorej uvažuje [...] je dobrý psychológ, pozná finesy i záludnosti svojho remesla, no zdá sa, že je predovšetkým majstrom historickej syntézy a budovatelom vefkých koncepcii." (Rybarič, Hudobný život, 1983, č. 18, s. 5)

Zavarský bol činný aj na poli dramaturgickej (Slovenské ľudové divadlo v Nitre), redaktorskej (v hudobnom vysielaní bratislavského rozhlasu) a organizátorskej práce. Koncom 60. rokov inicioval vznik Hudobno-informačného strediska, v ktorom sa aj aktívne angažoval. Prostredníctvom početných článkov v časopisoch sa presadzoval o propagáciu našej hudby v zahraničí a o jej začleňovanie do európskych súvislostí. Prednášal na univerzitách v Lipsku, Berlíne, Varšave, Drážďanoch, Kolíne nad Rínom a ďalších. 

Ako uznávaný organológ projektoval niekoľko desiatok návrhov organov (zvukových i výtvarných) a bol autorom rozsiahlej organovej reformy na Slovensku.