{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Moja druhá symfónia má na rozdiel od prvej komornejšie obsadenie – sláčikový orchester, organ a hoboj – i časový rámec – jednočasťová skladba trvá necelých 19 minút. Sláčikový orchester, ku ktorému sa asi od polovice skladby pripája aj hoboj, sa neustále strieda s organovými pasážami, ich simultánne znenie sa z dôvodov akustickej praxe obmedzuje na minimum. V úvode i závere symfónie sa v zmysle estetiky „minimalmusic“ vlnia jednoduché ostináta sláčikových nástrojov, ktoré využívajú prázdne struny. Na tomto pozadí sa klenie melódia sólových huslí. Výsledná hudobná plocha vytvára zvláštny „kozmologický“ efekt. Vďaka nemu som názov diela odvodil od termínu, ktorým sa v astrofyzike pracovne označuje predpokladaná teória všetkého (tzv. string theory), čo by raz mala koncepčne spojiť všeobecnú teóriu relativity a kvantovú mechaniku, ktoré si pri doterajšom stave poznania protirečia. Napriek svojmu názvu je hudba napísaná pomerne tradičným hudobným jazykom a aj pri vonkajšej jednoliatosti v nej skúsený poslucháč poľahky identifikuje úseky reprezentujúce konvenčné sonátové allegro, adagio, scherzo či kódové pásmo syntetizujúco-sumarizačnej povahy, ktoré je náhradou za tradičné finále.</p><br>\n        <em>(autor)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        \n    </div>\n"}