-
1960 – 1965
Konzervatórium v Bratislave (violončelo a kompozícia – Juraj Pospíšil)
-
1965 – 1970
VŠMU (kompozícia – Alexander Moyzes, Dezider Kardoš)
-
1970 – 1975
pedagóg hudobnej teórie na Konzervatóriu v Bratislave
-
1975 – 1982
pedagóg teoretických predmetov na VŠMU
-
1982 – 2014
pedagóg kompozície na VŠMU
-
1993
profesor VŠMU
-
1993 – 1998
predseda festivalového výboru medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos
-
2002 – 2014
predseda Rady Hudobného fondu
-
2014 – 2017
pedagóg skladby na Konzervatóriu v Bratislave
"Bokesovu tvorbu od začiatku ovplyvnila poetika Druhej viedenskej školy, dodekafónia a serializmus, ako aj technológie povojnovej avantgardy (Sequenza, 1965; Klavírne trio, 1967). Aj neskôr ostal verný racionálnym metódam kreovania hudobného materiálu. V hľadaní vlastnej cesty postupne dospel od polyrytmie, polymetrie až k aleatorike, pričom sa jednotiacim prvkom v jeho kompozíciách stal princíp zlatého rezu, Fibonacciho rad, ktorý aplikuje na horizontálny i vertikálny parameter hudobného diela (Nokturno, 1975; Spôsob ticha, 1977; Dobrý deň, Mr. Fibonacci, 1977; Koncert pre klavír a orchester, 1976). Absolútnu kontrolu a organizáciu kombinuje s princípmi aleatoriky (Línie pre 12 spevákov, 1978). Konfrontuje tak princípy prísnej organizácie s náhodnými operáciami. Ťažisko Bokesovej tvorby spočíva v orchestrálnej a komornej tvorbe. Bokesova orientácia na technológie avantgardnej 'západnej hudby' spôsobila, že verejné i rozhlasové predvádzanie jeho tvorby bolo v osemdesiatych rokoch zakázané."
(GODÁROVÁ, Katarína: Vladimír Bokes. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 51.)