• 1962 – 1968

    Konzervatórium v Košiciach (lesný roh –Emil Fajta)

  • 1968 – 1972

    JAMU v Brne (František Šolc), diplom s vyznamenaním

  • 1980 – 1985

    hudobná veda na FFUK

  • 1988

    titul PhDr.

  • 1986 – 1989

    JAMU v Brne (umelecká ašpirantúra – František Šolc)

  • 1998

    ukončenie doktorandského štúdia na VŠMU (ArtD.)

  • 1983, 1984, 1985

    účastník medzinárodných interpretačných kurzov JAMU a súčasne asistent lektora Františka Šolca

  • 1970 – 1975

    prvý hráč na lesnom rohu orchestra Opery SND v Bratislave

  • 1975 – 1977

    v tej istej funkcii v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu

  • od 1977

    do súčasnosti člen orchestra SF vo funkcii prvého hráča na lesnom rohu a vedúceho skupiny lesných rohov (súčasne člen Umeleckej rady a konkurznej komisie SF)

  • od 1987

    umelecký vedúci Bratislavskej komornej harmónie po Justusovi Pavlíkovi, cl, a Jánovi Martanovičovi, fg

  • 1972 – 1982

    externý pedagóg na Konzervatóriu v Bratislave

  • od 1977

    pedagóg na Katedre dychových nástrojov (KDN) na VŠMU v Bratislave (1988 interný pedagóg, od 1997 vedúci KDN a po reorganizácii tajomník Katedry strunových a dychových nástrojov na tomto ústave, 1991 docent, 2005 profesor)

  • od 2000

    člen Umeleckej a vedeckej rady HTF VŠMU

  • 1999

    organizátor a tajomník 1. slovenskej interpretačnej súťaže v hre na lesnom rohu v Bratislave

  • 1995

    lektor seminára v rámci V. ročníka SFKU v Žiline

  • 2002

    vedúci lektor workshopu na 3. medzinárodnom hudobnom festivale Brass Seans v Bratislave

Okrem stáleho angažmánu v Slovenskej filharmónii spolupracoval aj s ďalšími telesami: Komorné združenie Čs. rozhlasu, SKO B. Warchala, TOČR v Bratislave, ŠF Košice i ŠKO Žilina. Angažoval sa vo viacerých komorných, zväčša dychových zoskupeniach, bol zakladajúcim členom súborov Corni di Bratislava a Camerata Slovaca, s ktorým vystupoval aj ako sólista, ďalej členom Bratislavského dychového okteta – komorného združenia sólistov SF a zoskupenia Nova Brass. Často vystupuje a nahráva s orchestrom Cappella Istropolitana, spolupracoval aj s Dámskym komorným orchestrom, Bratislavskými komornými sólistami, Bratislavskou dychovou harmóniou. Fonotéka Slovenského rozhlasu i Slovenskej televízie archivuje jeho početné nahrávky.

Budzákovi odchovanci sú členmi popredných domácich i zahraničných hudobných telies.

Je člen porôt domácich i medzinárodných súťaží, zakladajúci člen Slovenskej hornistickej spoločnosti Hornfórum, Českej hornovej spoločnosti i združenia International Horn Society so sídlom v USA.

„Budzákov umelecký prejav s imponujúcim stavebným nadhľadom je výsledkom tak školenia talentu, húževnatej práce, ako aj dlhoročnej interpretačnej praxe. Kritici vyzdvihujú prepracovanosť jeho dychovej techniky, ktorá vyúsťuje do vysokej kvality tónu s nádhernými mezza a soto voce .“ (kol.: Slovník slovenského koncertného umenia III, 2005, s. 57-61.)

 

x