-
1945 – 1949
Učiteľská akadémia v Lučenci
-
1949 – 1953
Vysoká škola pedagogická v Bratislave (hudobná výchova)
-
od 1953
odborný asistent, neskôr ašpirant u profesora Eugena Suchoňa na Katedre hudobnej výchovy Vysokej školy pedagogickej v Bratislave, od 1959 vedúci katedry
-
od 1960
pracovník Ústavu hudobnej vedy SAV, 1962 obhajoba kandidátskej dizertačnej práce Tradičné slovenské ľudové hudobné nástroje.
-
1963 – 1973
vedúci Oddelenia etnomuzikológie Ústavu hudobnej vedy SAV
-
1970
spolu s Jozefom Laboreckým a Viliamom Fedorom zakladateľ Slovenskej spoločnosti pre hudobnú výchovu a redaktor jej časopisu
Doc. PhDr. Ladislav Leng, CSc. bol slovenský muzikológ, etnomuzikológ, organizátor v oblasti osvetovej práce a ľudovej hudobnej tvorivosti a pedagóg. Je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej slovenskej hudobnej folkloristiky a jednu z kľúčových osobností slovenskej etnomuzikológie.
V svojom výskume sa zameriaval na etnoorganológiu najmä v regiónoch Liptova, Podpoľania, Hontu, Novohradu a Gemera, na folklórnu inštrumentálnu hudbu a ľudové hudobné nástroje. Realizoval sa ako člen poradných zborov, dramaturgických a programových komisií v Strážnici, na Folklórnom festivale vo Východnej a na Podpolianskych folklórnych slávnostiach v Detve. Bol jedným zo zakladateľov etnoorganologického odboru v Ústave hudobnej vedy SAV. Svoje dlhoročné výskumy zhrnul v kandidátskej práci Tradičné ľudové hudobné nástroje (1962) a v knižnej publikácii Slovenské ľudové hudobné nástroje (1967).
Ladislav Leng bol tiež redaktorom a editorom viacerých edícií gramoplatní s autentickými zvukovými záznamami ľudovej piesne a hudby vo vydavateľstve Supraphon a OPUS. Spolupracoval s Oddelením ľudovej hudby Československého rozhlasu v Bratislave (relácia Klenotnica ľudovej hudby, súťaž Prix de musigue folklorique de Radio Bratislava) ako aj s Československou televíziou v Bratislave (cyklus Zem spieva, 1965 – 1966).
V hudobno-pedagogickej práci sa Ladislav Leng venoval problematike základnej hudobnej výchovy. Bol spoluautorom učebníc hudobnej výchovy pre základné školy. Taktiež napísal hudobno-folklórne učebné texty pre budúcich pedagógov (Slovenský ľudový spev a ľudová hudba, 1957; Slovenský hudobný folklór, 1961). Pôsobil aj ako vedúci ľudovej hudby v súboroch Pedagóg a Trenčan v Trenčíne.
Podporoval ochotnícke folklórne skupiny a napísal aj niekoľko metodických príručiek pre pestovateľov ľudovej hudby (Škola hry na fujaru, 1960; Slovenské hudobné nárečia, 1967 a ďalšie).
Priatelia (výrobcovia, interpreti) a kolegovia dr. Ladislava Lenga (napr. Ing. Viliam Gruska) iniciovali vznik Súťaže výrobcov ľudových hudobných nástrojov o Cenu Dr. Ladislava Lenga (Instrumentum Excellens), ktorá sa konala 1975 – 1985 (obnovená 2001 – ) v rámci Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve s medailami ocenenia (vytvoril akad. soch. Ján Kulich) ako prehliadka najlepších ľudových hudobných nástrojov, výrobcov a interpretov z celého Slovenska. Ďalším podujatím bola Interpretačná súťaž o Cenu Dr. Ladislava Lenga, ktorá sa konala 1986 – 1992 s rôznymi témami v jednotlivých ročníkoch, ako napr. fujaristi, gajdoši, píšťalkári, heligonkári, predníci z Podpoľania.