-
1964
Konzervatórium v Košiciach (hra na klavíri)
-
1964 –1969
hudobná veda na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, 1981 titul PhDr.
-
1970 – 1990
hudobný redaktor hudobného vysielania Československého rozhlasu v Bratislave v redakcii pre symfonickú, komornú a vokálnu hudbu
PhDr. Igor Podracký bol slovenský muzikológ, hudobný publicista a editor. Vyštudoval hru na klavíri na Konzervatóriu v Košiciach a hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde absolvoval aj doktorandské štúdium. Veľkú časť svojho profesionálneho života pôsobil ako hudobný redaktor v Československom rozhlase v Bratislave. ,,[...] patril do obce tých niekoľkých slovenských muzikológov, ktorí v 70. "normalizačných“ rokoch minulého storočia čerili hladinu, niekedy už až priveľmi stojatých vôd hudobnej kritiky a publicistiky na Slovensku." (In: Opera Slovakia online, 2021, Marenčinová)
Autorsky Igor Podracký pripravoval rozhlasové hudobno-slovné relácie venované najmä slovenskej hudbe 20. storočia (cykly Ako žili a tvorili, Dialógy s hudbou, Mystérium ducha, Musica slovaca, Operné podvečery). Zaslúžil sa aj o nahrávanie tvorby slovenských skladateľov (E. Suchoň, J. Cikker, D. Kardoš, J. Malovec, I. Zeljenka a ďalší). Napísal množstvo kritík, recenzií, článkov a esejí, ktoré publikoval v kultúrnych rubrikách vtedajších denníkov Večerník, Práca, Národná obroda a v odborných časopisoch Hudobný život, Literárny týždenník a ďalších. Pravidelne písal o podujatí Týždne Novej slovenskej hudby (koniec sedemdesiatych a osemdesiate roky 20. storočia) a často recenzoval diela súčasných domácich skladateľov.
Od začiatku 90-tych rokov pôsobil v Košiciach, kde sa venoval muzikologickej práci. Zaujímal sa o tvorbu, život a dielo východoslovenských skladateľov a interpretov. Bol autorom štúdie Moderný tradicionalista v publikácii o Jozefovi Podprockom (Nadácia Hemerkovcov, 1994), s Júliou Bukovinskou vydali monografiu Košické kvarteto (ŠfK, 2003) a niektoré texty venoval tiež Jozefovi Grešákovi či Norbertovi Bodnárovi.
Napísal celý rad esejí, v ktorých spracovával rôznorodé kultúrno-spoločenské témy. Patria medzi ne Hommage á Béla Hamvas (rodák z Prešova, 1897, mysliteľ, esejista, filozof), Hommage á Ján Johanides (spisovateľ) alebo Karikatúry svojského kresliara Adolfa Borna (český maliar, ilustrátor, filmár, karikaturista). V rámci filozoficky orientovaných esejí spomenieme Umenie ako spôsob nadexistencie alebo Päť veľkonočných esejí: O nadbytočnosti, O hľadisku večnosti, O človečom Ja, O hlbine bezpečnosti, O pozdrave Memento mori.
V roku 1994 mu Hudobný fond udelil Cenu Jozefa Kresánka.