Juraj Hatrík

"V spektre formovania profesionálnej slovenskej hudobnej kultúry 20. storočia dôležité miesto zastáva polypersonálna tvorivosť Juraja Hatríka (1941), skladateľa, pedagóga, publicistu, organizátora. Odchovanec kompozičnej triedy Alexandra Moyzesa na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave (1963) sa už od mladíckych rokov svojej aktivity javil ako umelec citlivý na množstvo podnetov a hodnôt, nielen z hudby minulosti a súčasnosti, ktoré formovali jeho skladateľskú skúsenosť, ale viazaných aj k oblasti literatúry, filozofie, psychológie umenia, hudobnej teórie. Ak pohliadneme na jeho početné skladateľské dielo, dominuje v ňom autorská intencia poukázať na zložitosti života, ktoré obklopujú umelca súčasnosti, schopnosť v kompozično-technickej sfére nepodľahnúť zjednodušujúcim tendenciám módnosti, šokovania nezvyčajnosťou. V oblasti výpovedných posolstiev, ktoré sú s týmto dielom organicky spojené, dominuje tvorivo-mysliteľská tendencia posunúť na hodnotový piedestál najmä etické kvality konania človeka – dobro, lásku, krásu, smerovanie k pravde, úprimnosť, vieru. Kompozičnú prácu Hatrík chápal a chápe nielen ako sebaštylizáciu, ale ako súčasť užitočného úsilia prispieť k vyššiemu kultúrnemu povedomiu i k hlbšej citlivosti. Ako máloktorý zo slovenských  skladateľov obsiahol takmer všetky druhy a žánre vokálnej a vokálno-inštrumentálnej hudby – od drobných inštruktívnych skladieb, cez početné komorné a symfonické diela až po operu a invenčné scénické projekty. Výnimočnú pozíciu v jeho tvorivom katalógu zastupujú diela pre deti – Hatrík sa skláňa k dieťaťu s plným pochopením jeho psychiky, stavia na jeho muzikalite a jedinečnej kreativite. Tento okruh produktivity plynie aj zo synkretickej koncepcie aktivity, akú Hatrík vyznáva – skladateľ má myslieť na interpreta a poslucháča svojho diela, ktorého treba aj vychovať. Preto sa od 70. rokov uplynulého storočia intenzívne venoval práci s deťmi, od kontaktov s nimi v Detskom mestečku v Trenčíne - Zlatovciach až po jedinečné projekty, v ktorých sa počíta s dieťaťom ako spolutvorcom. Z týchto skúseností vyrástol aj pozoruhodný projekt nekonvenčnej umeleckej pedagogiky, ktorý mohol Hatrík rozvíjať v rámci svojho pedagogického pôsobenia na VŠMU po roku 1989. Mysliteľský potenciál, prepájaný i s kritickým pomerom k viacerým neduhom v živote hudobno-kultúrnej pospolitosti na Slovensku sa podpísal pod viaceré jeho texty, zverejňované od 60. rokov 20. stor. v rôznych periodikách až dodnes. S menom Juraj Hatrík sa spája vývoj hudby ako umenia schopného zasahovať viaceré dimenzie ľudskej psychiky, nakloneného vnímavosti konkrétnych ideí, oscilujúceho medzi hĺbkou a vážnosťou meditácie a koncentrácie a hravosťou i šibalskými gestami. Jeho tvorivá poetika i aktivity s ňou spojené vykazujú známky zodpovednosti a profesionality."

(CHALUPKA, Ľubomír, In: booklet k CD "Stopy", H Plus, 2011)