-
1971 – 1976
Konzervatórium v Košiciach (kompozícia – Jozef Podprocký, klavír – Marta Reiterová)
-
1976 – 1981
VŠMU (kompozícia – Andrej Očenáš)
-
1981 – 1984
pedagogička hudobnej teórie na ĽŠU v Bratislave
-
1984 – 1986
štipendium Slovenského hudobného fondu
-
1986 – 1989
VŠMU, interná ašpirantúra (kompozícia – Ivan Hrušovský), artis doctor
-
1989
mesačná stáž v Budapešti a vo Varšave (štipendiá Ministerstva kultúry SR)
-
1990
umelkyňa v slobodnom povolaní
-
1991
mesačná stáž v Budapešti a vo Varšave (štipendiá Ministerstva kultúry SR)
-
1992 – 1993
štipendistka na Akademie Schloss Solitude v Stuttgarte
-
1994
pobyt na University of California at San Diego ako „visiting composer“, štipendium Soros Foundation a National Endowment for the Arts v New Yorku
-
1995
štipendistka STEIM Studia v Amsterdame
-
1995
trojmesačná stáž „composer in residence“ Štátnej opery v Hamburgu
-
1999
ročný štipendijný pobyt v Künstlerhäuser Worpswede v Nemecku
-
2001
kompozičná objednávka nadácie Pro Helvetia spojená s dvojmesačným pobytom v Künstlerhaus Boswil vo Švajčiarsku
-
2002
trojmesačný štipendijný pobyt v Stein am Rhein vo Švajčiarsku
-
2010
ocenenie „Zolliker Kunstpreis“, ktoré udeľuje nadácia Hintermeister-Gyger-Stiftung umelcom pôsobiacim v kantóne Zürich
"Szeghyovej doterajšie dielo prestavuje objemom vstrebaných kompozičných techník pozoruhodný celok. Sú v ňom zastúpené dva hlavné motívy: tradícia európskej hudby posledných troch storočí a proti tejto tradícii namierené avantgardné smery posledných päťdesiatich rokov. Zákonite dochádza medzi týmito záujmami k pnutiu, ku stretu. Szeghy však tento vnútorný rozpor nepovyšuje na centrálny štýlotvorný prvok, jej spracovanie divergentného materiálu nevedie poslucháča k uvedomovaniu si „šokujúcich“ rozporov, ale celá jej tvorba je podriadená základnému postoju – „nové“ sa integruje do „starého“, respektíve naopak. Osobitný dôraz v tomto procese syntézy kladie na ozvláštnenie výpovede, o čo sa snaží raz priamou konfrontáciou ustálenej, „tradičnej“ textúry s efemérnou zvukovosťou súčasných techník tvorenia tónu (vrátane elektroakustickej hudby), inokedy ponorením sa do vopred zvolenej formy (napr. ciaccona) a hľadaním prieniku objektívnych a subjektívnych prvkov v priestore vymedzenom touto formou. Dôležitým motivačným zdrojom sú pre Szeghy aj hodnoty pochádzajúce z výtvarného umenia (Hommage à Rodin), literatúry (Afforismi) či archaického folklóru (Midsummer Night’s Mystery)."
(ZAGAR, Peter: Iris Szeghy. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 274.)