Zdenka Bokesová

PhDr. Zdenka Bokesová, rod. Hanáková, bola prvá slovenská muzikologička, hudobná kritička a teoretička. Zaraďuje sa k najproduktívnejším autorom, ktorí kedy reflektovali slovenský hudobný život. V jej tvorbe je prítomná tendencia postupného posunu od odborných príspevkov k publicistike a od hudobnej vedy k osvetovo-organizačnej problematike hudobného života.

Pochádzala z Moravy a gymnázium absolvovala v Prostějove a Bratislave. Vyštudovala hru na klavíri a v tom čase tiež ukončila štúdium hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave u Dobrosalava Orla. O dva roky neskôr obhájila dizertačnú prácu o českom polyfonikovi Jiřím Rychnovskom.

Do domáceho hudobného života vstúpila koncom tridsiatych rokov 20. storočia, venujúc sa tvorbe modernej generácie Moyzesovskej kompozičnej školy (Alexander Moyzes, Dezider Kardoš, Andrej Očenáš a i.). Bola zastánkyňou socialistického režimu, ku ktorého estetike sa snažila smerovať našu hudobnú tvorbu. Ako kritička napr. odsúdila Suchoňovu operu Krútňava (1949) ako príliš kresťanskú, na čo ju stiahli z programu a musela byť prepracovaná. Presadzovala a popularizovala slovenskú hudbu a interpretov a prostredníctvom svojej prednášateľskej činnosti šírila hudobnú osvetu.

Svoje teoretické názory na úlohu hudobnej kritiky zhrnula v článku O hudobnej kritike (Slovenská hudba, č. 2/1958). Od kritika požadovala nielen odborné znalosti, ale aj poznanie života ľudí, aby v rámci svojej kritickej činnosti dokázal preniknúť do kolektívneho spoločenského vedomia. Písala prakticky takmer do všetkých bratislavských denníkov (Slovenský večerník, Slovenská politika, Robotnícke noviny, Čas, Pravda, Ľud...).

Zdenka Bokesová bola dôležitou osobnosťou aj na poli organizácie slovenskej kulúry. Stála pri zrode všetkých hudobných lnštitúcií, ktoré vznikli v roku 1949. Podieľala sa na založení SĽUK-u, opery v Divadle Jozefa Gregora Tajovského (Banská Bystrica), či Slovenskej filharmónie. Zaslúžila sa aj o rozvoj Zväzu slovenských skladateľov a ako funkcionárka pôsobila tiež v rôznych redakčných kolektívoch.

„...kritička, ktorej názory neboli závislé na druhých, ktorá prioritne uprednostňovala slovenskú národnú vzdelanosť, kritička, ktorá svoje názory neskrývala za nezrozumiteľné frázy, prípadne pseudovedeckosť...ak písala o koncertoch či operných predstaveniach, jej kritiky nezostávali iba na okraji udalostí, neutápali sa v bezvýznamných detailoch, ale vedela v nich uplatniť viac estetických postulátov, ku ktorým sa sama prebojovala už prv, ako výborná poslucháčka klavírnej hry na Hudobnej a dramatickej akadémii.“ (NOVÁČEK, Zdenko: Kritička Zdenka Bokesová. In: Hudobný život, 1981, č. 23. s. 7)