-
1922 – 1926
gymnázium v Prostějove
-
1926 – 1930
gymnázium v Bratislave
-
1930 – 1934
Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave (klavír – Libuše Svobodová)
-
1930 – 1936
Hudobná veda na Univerzite Komenského v Bratislave s titulom PhDr. (Dobroslav Orel)
-
1934 – 1939
učiteľka hudobnej výchovy na Dievčenskom gymnáziu v Bratislave
-
po roku 1940
prechodne profesorkou hudobno-teoretických predmetov na Hudobnej škole, okrem toho dávala aj súkromné hodiny klavíra
-
od 1945
vedúca hudobného oddelenia!!
-
od 1947
tajomníčka umeleckej rady na Povereníctve informácií
-
1952 – 1953
umelecká vedúca SĽUK-u 1954 zástupkyňa vedúceho hudobného odboru Povereníctva školstva a kultúry
-
1954 – 1960
zároveň aj vedúcou oddelenia hudobnej tvorby a koncertného života od 1956 slovenská redakcia časopisu Hudební rozhledy
-
1960 – 1962
vedúca referátu hudby Slovenskej národnej rady v Bratislave
PhDr. Zdenka Bokesová, rod. Hanáková, bola prvá slovenská muzikologička, hudobná kritička a teoretička. Zaraďuje sa k najproduktívnejším autorom, ktorí kedy reflektovali slovenský hudobný život. V jej tvorbe je prítomná tendencia postupného posunu od odborných príspevkov k publicistike a od hudobnej vedy k osvetovo-organizačnej problematike hudobného života.
Pochádzala z Moravy a gymnázium absolvovala v Prostějove a Bratislave. Vyštudovala hru na klavíri a v tom čase tiež ukončila štúdium hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave u Dobrosalava Orla. O dva roky neskôr obhájila dizertačnú prácu o českom polyfonikovi Jiřím Rychnovskom.
Do domáceho hudobného života vstúpila koncom tridsiatych rokov 20. storočia, venujúc sa tvorbe modernej generácie Moyzesovskej kompozičnej školy (Alexander Moyzes, Dezider Kardoš, Andrej Očenáš a i.). Bola zastánkyňou socialistického režimu, ku ktorého estetike sa snažila smerovať našu hudobnú tvorbu. Ako kritička napr. odsúdila Suchoňovu operu Krútňava (1949) ako príliš kresťanskú, na čo ju stiahli z programu a musela byť prepracovaná. Presadzovala a popularizovala slovenskú hudbu a interpretov a prostredníctvom svojej prednášateľskej činnosti šírila hudobnú osvetu.
Svoje teoretické názory na úlohu hudobnej kritiky zhrnula v článku O hudobnej kritike (Slovenská hudba, č. 2/1958). Od kritika požadovala nielen odborné znalosti, ale aj poznanie života ľudí, aby v rámci svojej kritickej činnosti dokázal preniknúť do kolektívneho spoločenského vedomia. Písala prakticky takmer do všetkých bratislavských denníkov (Slovenský večerník, Slovenská politika, Robotnícke noviny, Čas, Pravda, Ľud...).
Zdenka Bokesová bola dôležitou osobnosťou aj na poli organizácie slovenskej kulúry. Stála pri zrode všetkých hudobných lnštitúcií, ktoré vznikli v roku 1949. Podieľala sa na založení SĽUK-u, opery v Divadle Jozefa Gregora Tajovského (Banská Bystrica), či Slovenskej filharmónie. Zaslúžila sa aj o rozvoj Zväzu slovenských skladateľov a ako funkcionárka pôsobila tiež v rôznych redakčných kolektívoch.
„...kritička, ktorej názory neboli závislé na druhých, ktorá prioritne uprednostňovala slovenskú národnú vzdelanosť, kritička, ktorá svoje názory neskrývala za nezrozumiteľné frázy, prípadne pseudovedeckosť...ak písala o koncertoch či operných predstaveniach, jej kritiky nezostávali iba na okraji udalostí, neutápali sa v bezvýznamných detailoch, ale vedela v nich uplatniť viac estetických postulátov, ku ktorým sa sama prebojovala už prv, ako výborná poslucháčka klavírnej hry na Hudobnej a dramatickej akadémii.“ (NOVÁČEK, Zdenko: Kritička Zdenka Bokesová. In: Hudobný život, 1981, č. 23. s. 7)