-
1993 – 1997
štúdium hudobnej pedagogiky a hry na husle na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove
-
1994 – 2004
členka Orchestra Spevohry DJZ - hráčka na husle tutti v Divadle Jonáša Záborského v Prešove
-
1995 – 1997
učiteľka hry na husle a dirigentka sláčikového orchestra, Základná umelecká škola v Sabinove
-
1997 – 2009
učiteľka hry na husle a dirigentka sláčikového orchestra, Základná umelecká škola Mikuláša Moyzesa v Prešove
-
1998 – 2000
akademický titul PaedDr., Fakulta humanitných a prírodných vied PU v Prešove
-
2001
akademický titul PhD., Ústav hudobnej vedy SAV v Bratislave
-
2005 – 2008
štúdium anglického jazyka a literatúry na Fakulte humanitných a prírodných vied PU v Prešove
-
2008
odborný asistent, od roku 2014 docent na Filozofickej fakulte PU v Prešove, Inštitút estetiky a umeleckej kultúry
-
2014
akademický titul doc., Filozofická fakulta PU v Prešove
Slávka Kopčáková absolvovala fakultu prírodných a humanitných vied Prešovskej univerzity (hudobná pedagogika - hra na husle; v r. 2008 obor anglický jazyk a literatúra). Vedeckú hodnosť PhD. získala v odbore Teória a dejiny hudby v doktorandskom štúdiu na Ústave hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied v Bratislave. V roku 2013 obhájila vedecko-pedagogickú hodnosť docent v odbore Estetika, habilitačnou prednáškou na tému Problémy estetiky v prácach slovenských muzikológov, teoretikov a historikov hudby v 20. storočí. Od r. 2007 pôsobí na Inštitúte estetiky a umeleckej kultúry Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Má za sebou bohaté umelecko-pedagogické skúsenosti v umeleckom školstve a v profesionálnom interpretačnom umení. Pôsobí príležitostne ako komorná a orchestrálna hráčka (husle) vo výkonnom umení a ako hudobná kritička.
Vo svojom vedeckom výskume sa sústreďuje na skúmanie vzťahov medzi dejinami, teóriou a estetikou hudby, aktuálne na výskum dejín slovenskej hudobnej estetiky (monografia Vývoj hudobnoestetického myslenia na Slovensku v 20. storočí, z roku 2013); na staršie dejiny regionálnej hudobnej kultúry, rovnako na hudobno-historické bádanie novšej slovenskej hudby (monografia Ladislav Burlas, 2002; monografia Ladislav Burlas a slovenská hudobná kultúra, 2017), na niektoré teoreticko-metodologické problémy (monografia Slovo o umení bez slov. Hudobnoestetické a interdisciplinárne úvahy, 2009) a na metodologické otázky sprístupňovania a recepcie hudby (monografia K súvzťažnosti a interpretácii hudby a iných umeleckých médií, 2011; monografia Aktuálne otázky súčasnej hudobnej estetiky 21. storočia, 2020).