-
1960 – 1961
štúdium hudobnej vedy na FF UK v Bratislave, absolvoval štúdium divadelnej vedy na VŠMU (1968)
-
1965 – 1966
dramaturg v Tatra revue
-
1966 – 1967
pracovník v Československej televízii
-
1967 – 2002
až do odchodu do dôchodku pracovník Divadelného ústavu, ktorý istý čas viedol v pozícii riaditeľa (1991 – 1994)
-
1971 – 1974
lektor Opery SND
-
1978 – 1980
riaditeľ Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici, dnešnej Štátnej opery
-
1987 – 1990
dramaturg Opery SND
-
1998 – 1999
dramaturg Komornej opery
-
1979 – 2014
riaditeľ (od roku 2014 už zaniknutého jediného slovenského plenérového festivalu, opernej časti Zámockých hier Zvolenských, ktorých bol aj zakladateľom)
-
2015
získal Cenu Slovenského centra AICT – Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov, ktorú mu udelili počas slávnostného udeľovania divadelného ocenenia Dosky za mimoriadny prínos v oblasti divadla
-
2017
taliansky prezident Sergio Mattarella udelil vyznamenanie Rytiera Rádu talianskej hviezdy za osobitnú pozornosť talianskym skladateľom
-
2018
stal sa laureátom Ceny ministerky kultúry za mimoriadny prínos pri propagácii slovenského operného umenia s prihliadnutím na jeho výnimočný vklad v oblasti odbornej reflexie a publikačnej činnosti, ako aj na jeho výrazný podiel pri vzniku a kreovaní opernej časti letného festivalu Zámocké hry Zvolenské
Jaroslav Blaho bol teatrológ, divadelný aj hudobný kritik a historik, operný dramaturg a publicista. Vyštudoval divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1968).
Bol jedným zo zakladateľov, tvorcov a spracovateľov Archívu Divadelného ústavu, ktorý v rokoch 1991 – 1994 aj viedol. V Divadelnom ústave (Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, Národnom divadelnom centre) permanentne pôsobil od roku 1967 do svojho odchodu na dôchodok v roku 2002.
Od polovice 60. rokov sa venoval kritickej a publicistickej činnosti v oblasti opernej tvorby. Bol autorom a moderátorom stoviek rozhlasových a televíznych relácií, v Opere Slovenského národného divadla pripravoval predpremiérové matiné, hudobno-slovný komorný program Kontinuity a v Slovenskej národnej galérii tzv. operné podvečery. Svoje recenzie už počas štúdia uverejňoval v novinách Smena a časopise Film a divadlo. Od roku 1969 spolupracoval s časopisom Hudobný život na rubrike Operný zápisník a bol tiež redaktorom Slovenskej hudby.
Bol autorom monografie Legenda bez legiend. Peter Dvorský a jeho doba (2011), kapitoly Hudobné divadlo v rokoch 1928 – 1945 v publikácii Dejiny slovenského divadla I (2018) a bol spoluautorom diela Slovenské divadlo v 20. storočí (1999). Natočil tiež vstup do pripravovaného 10-dielneho televízneho dokumentu Storočnica SND (2020).
Založil letný operný festival Zámocké hry zvolenské, ktorý viedol a dramaturgicky formoval počas celého jeho fungovania v rokoch 1979 – 2014. Toto podujatie bolo zamerané na koncertné uvádzanie zabudnutých opier talianskeho belcanta (raný Verdi) a predverdiovských opier (Donizetti, Bellini, Rossini) v slovenskej premiére a tiež uvádzanie nových slovenských opier v premiére. Aj vďaka Jaroslavovi Blahovi tu vystúpili svetoznámi speváci – sólisti z prestížnych operných metropol vo Verone, v Miláne, Viedni, Londýne či New Yorku.
V roku 2013 dostal Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo. V rámci 20. ročníka ankety Dosky 2015 získal za mimoriadny prínos v oblasti divadla ako prvý slovenský divadelník ocenenie Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov a historikov ASSITEJ a v roku 2017 dostal Rád talianskej hviezdy za osobitú pozornosť talianskej opere na Slovensku od prezidenta Talianska Sergia Mattarella. Pamätnú medailu Slovenského národného divadla mu pri príležitosti významného životného jubilea udelil generálny riaditeľ SND Marián Chudovský.