-
1973 – 1977
gymnázium
-
1977 – 1982
VŠMU (teória hudby), súčasne súkromné štúdium kompozície (Juraj Pospíšil, Dušan Martinček a Ilja Zeljenka)
-
1984 – 1991
redaktor hudobnín a kníh o hudbe vydavateľstva OPUS, potom nezávislý edičný a produkčný pracovník v oblasti audiovizuálnych pôvodných umeleckých programov, hudobný režisér (OPUS, Slovenský rozhlas, Slovenský hudobný fond, Žilinský komorný orchester, Rugginenti Editore Milano)
-
od 1988
externý pedagóg na Hudobnej fakulte VŠMU
-
1996 – 2003
interný pedagóg teórie a dejín hudby na VŠMU
-
1991
zakladateľ hudobnohistorickej edície Artis musicae monumenta slovaca (AMMS)
-
1995
zakladateľ a umelecký vedúci súboru pre renesančnú hudbu Chorus angelorum ensemble
-
1997 – 2002
prodekan Hudobnej fakulty VŠMU
-
od 1999
predseda Rady Slovenskej hudobnej únie a Spolku slovenských skladateľov
-
2001 – 2004
člen Správnej rady Vzdelávacej komisie Jana Husa
-
2002 – 2006
člen Rozhodcovskej komisie SOZA
-
1999
člen festivalového výboru Melos-Étos, člen Slovenskej sekcie ISCM
-
2000
autor a realizátor medzinárodného programu EUROMUSE
-
2001 – 2006
project leader vzdelávacích programov Cultural Weeks in Florence
-
2004 – 2005
manažér Kancelárie grantovej a projektovej spolupráce na Akadémii umení v Banskej Bystrici
-
2005 – 2008
dekan Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici
-
od 2012
rektor Hudobnej a umeleckej akadémie Jána Albrechta v Banskej Štiavnici
Egon Krák sa venuje výskumu a uvádzaniu historickej hudby. Prednášal na hudobných vysokých školách v USA, Taliansku, Fínsku, Francúzsku, Portugalsku a Českej republike.
"Krák sa venuje komponovaniu od roku 1982. Jeho skladby zaznievajú na domácich festivaloch i v zahraničí. So súborom Chorus angelorum realizoval prvú časť projektu Cantiones Sacrae (február 1992), v decembri 1996 vydal 2. diel Cantiones Sacrae. Krák sa popri komponovaní venuje aj publikačnej činnosti. Ako teoretik sa zúčastnil viacerých muzikologických konferencií (napr. roku 1993 – Problematika rekonštrukcie hudby Uhroveckej zbierky 1730, 1993 – Glenn Gould – Sense of the Past atď.). Pre potreby súborov špecializujúcich sa na interpretáciu starej hudby realizoval viacero úprav (napr. Hungarici saltus a dionisio I., II., III. – rekonštrukcia skladieb z Uhroveckej zbierky 1730).
V centre Krákovej tvorby stoja vokálno-inštrumentálne a komorné skladby. V komorných skladbách osciluje medzi hudbou programovou a absolútnou. Vo vokálnych dielach uprednostňuje duchovné texty, latinskú a historickú poéziu. Pre túto časť tvorby Kráka je typické úsilie o vyjadrenie duchovnej podstaty zhudobňovaných veršov a citlivé inštrumentačné stvárnenie hudobného procesu. Kombináciou dychových nástrojov, organu, komorného orchestra a detského zboru dosiahol v jednotlivých skladbách pôsobivé účinky. Podobne aj v komorných skladbách pokračuje v línii duchovných inšpirácií, čo sa prejavuje v názve, výbere výrazových prostriedkov a v hudobnom tvarosloví. Krák je dobre oboznámený s históriou hudby a jej štýlovými premenami, uznáva tradičné hodnoty a nebojí sa inšpirovať overenými hudobnými princípmi. Často siaha po jednoduchých postupoch, súčasnú hudbu kombinuje s prvkami historickej hudby. Túto symbiózu využíva na intenzívne skúmanie základných hudobných tvarov, ich možných premien v bode prieniku hudby dneška a minulosti."
(PUŠKÁŠOVÁ, Melánia: Egon Krák. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 157.)