František Matúš

Vo svojom vedeckom bádaní sa zaoberal hudobnou históriou, etnomuzikológiou, etnoorganológiou.

Venoval sa tematicky hudobnej kultúre Spiša a Šariša v období stredoveku, renesancie a baroka; hudobným osobnostiam histórie i súčasnosti (Zachariáš Zarevúcky, Samuel Marckfelner, Béla Kéler, Anton Cíger, Monika Kandráčová); problematike vývinu hudobno-teoretického myslenia na Slovensku v 16. storočí. V etnomuzikologickej oblasti sa zaoberal ľudovou piesňou šarišského regiónu, ktorá ho inšpirovala k zberateľskej a spracovateľskej činnosti. Výsledkom bádania sú tri zborníky šarišských ľudových piesní (viac ako 500 piesní), vydané v 80-tych rokoch v Okresnom osvetovom stredisku v Prešove pod názvom Krása životu a dva zväzky Piesne zo Sedlíc. K jeho príspevkom do oblasti slovenskej etnoorganológie sa zaraďuje originálny objav ľudového nástroja s názvom gajdica, pochádzajúceho zo šarišskej obce Potoky pri Lipanoch. Dispozície tohto nástroja, analýzu hry a biografiu Andrea Mizeráka – výrobcu nástroja spracoval v niekoľkých štúdiách, ktoré sa stretli s veľkým ohlasom folkloristickej verejnosti.

K jeho najvýznamnejším objavom patrí najstaršia učebnica hudby na našom území De Musica Leonarda Stöckela, ktorú po 420 rokoch od jej vzniku, našiel v Lyceálnej knižnici v Kežmarku (1987). Z jeho iniciatívy vznikla koncepcia a v jeho réžii sa realizoval projekt Moyzesov hudobný rok (6. 12. 1993 – 6. 12. 1994) pri príležitosti 50. výročia úmrtia Mikuláša Moyzesa a projekt Medzinárodnej speváckej súťaže študentov vysokých škôl pedagogického zamerania Moyzesiana.

Z organizátorskej činnosti je zakladateľom folklórneho súboru Torysa, autorom koncepcie dramaturgie jarných a jesenných koncertných cyklov a medzinárodných hudobno-pedagogických a vedeckých podujatí v Prešove, bol zakladajúcim členom (2000) a predsedom Prešovského hudobného spolku Súzvuk, členom a predsedom organizačných výborov viacerých muzikologických konferencií.

Od začiatku 90. rokov sa venoval vydavateľskej činnosti. Ako prvý na Slovensku založil vlastné hudobné vydavateľstvo Matúš music (1991). Jeho zámerom bolo priblížiť verejnosti zabudnuté osobnosti slovenskej hudby, čerpajúc z pramenného materiálu historického i folkloristického. Jeho edičná činnosť je rozsiahla – len vo svojom prvom vydavateľstve vydal 21 publikácií (1991 – 2000), medzi nimi päť zväzkov edície ľudových piesní Šariš v zrkadle svojho poznania (Šarišani jak, jak še mace?; A od Prešova v tim poľu; Na Ľevockej hure dzvon se oziva; Dze si, sosňičko, rosla; V Sedľici budzem). Zároveň vydal niekoľko desiatok kníh a hudobnín v spolupráci s inými vydavateľmi a spolkami; najviac v spolupráci s Prešovským hudobným spolkom Súzvuk – edície Vedecké spisy o hudbe, Cesty do sveta hudby, Inšpirácie umením ľudu. Ako vedecký redaktor participuje na vydávaní kritickej edície Musica Scepusii Veteris (od 2003).