-
1967 – 1972
FF UK Bratislava (pomocné vedy historické)
-
1972 – 1988
odborný asistent na Stavebnej fakulte SVŠT Bratislava (1972 – 1976), na Fakulte architektúry SVŠT Bratislava (1976 – 1988), Katedra teórie a dejín architektúry, kreslenia a modelovania
-
1978
titul PhDr., FF UK Bratislava
-
1983 – 1988
externý ašpirant na Umenovednom ústave SAV Bratislava, 1988 obhájil dizertačnú prácu a získal hodnosť CSc.
-
1988 – 1989
vedúci nástrojárskej dielne na reštaurovanie historických organov v Slovenskom hudobnom fonde
-
od 1990
externý pedagóg organológie a dejín organa na VŠMU v Bratislave
-
od 1990
externý expert na organy v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti (od 1991 Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti, dnes Pamiatkový ústav SR)
-
od 1996
člen zodpovedný za organy v Evanjelickom výbore cirkevnej hudby
-
od 1997
spoluautor projektu a odborný garant prieskumu píšťaľových organov na Slovensku na pôde Národného hudobného centra (od 1999 Hudobné centrum)
-
2014 – 2020
člen Komisie odborníkov pre historické organy pri Hudobnom centre
Popredný slovenský organológ. Zameriaval sa na výskum píšťaľových organov na Slovensku, ale aj na širšie otázky vývoja píšťaľového organa a dejín výrobcov tohto nástroja pôsobiacich na Slovensku od najstarších čias až po súčasnosť.
Bol odborným garantom projektu celoplošného prieskumu píšťaľových organov na území Slovenska realizovaného na pôde Hudobného centra, do ktorého prispel rozsiahlym vlastným výskumom v mnohých lokalitách Slovenska. Je autorom viacerých knižných monografií a štúdií o slovenských organoch a organárskych dielňach. Pravidelne publikoval odborné články na tieto témy a prednášal na muzikologických a organologických konferenciách (Bratislava, Budapešť, Trossingen, Varaždin).
M. A. Mayer spolupracoval na generálnych opravách významných historických organov, najmä z dielne Martina Šašku z Brezovej pod Bradlom, ale aj novších nástrojov (Bratislava – Blumentál, Veľký evanjelický a. v. chrám, atď.). Spolupracoval s medzinárodným festivalom Slovenské historické organy od jeho vzniku v r. 1992 výberom organov a prípravou odborných textov o organoch. Bol členom viacerých odborných a poradných komisií a často bol pozývaný ako expert do kolaudačných komisií pre novopostavené či reštaurované historické organy, a do výberových komisií na stavbu nových organov na Slovensku.
Ako člen Komisie odborníkov pre historické organy sa podieľal na revízii a návrhoch doplnenia organov zapísaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Aj po ukončení práce v komisii (2021) pokračoval vo svojich vedeckých aktivitách a pripravil rukopis druhého rozšíreného vydania monografie Martin Šaško a jeho organárska škola.