Emanuel Muntág

PeadDr. Emanuel Muntág bol slovenský muzikológ, hudobný archivár a bibliograf. Zaoberal sa výskumom hudobných pamiatok a prameňov slovenskej hudobnej kultúry z historických knižničných fondov Matice slovenskej, kde pôsobil takmer celý svoj život. V roku 1962 v nej zriadil a do roku 1993 viedol Archív hudobných rukopisov. 

Najvýznamnejšie z hudobných pamiatok, ktoré dokumentoval, boli vydané v rámci edície Fondy Literárneho archívu Matice slovenskej (1964 – 1990). Vyšli v nej súpisy Viliam Figuš-Bystrý, Miloslav Francisci, súpis hudobnín rímsko-katolíckeho kostola v Banskej Štiavnici, Hudobniny z knižnice grófov Zayovcov z Uhrovca, neskôr spracovanie tematického katalógu hudobného skladateľa Tibora Andrašovana a ďalšie. 

V rámci edície Monumenta Musica Slovaca – Facsimile, ktorú Emanuel Muntág založil v roku 1974, vyšli rukopisné zborníky Uhrovská zbierka piesní a tancov z roku 1730 (1974) a Uhrovská zbierka tancov z roku 1742 (1990). Muntág bol tiež zostavovateľom a zakladateľom zborníka Hudobný archív v Matici slovenskej (1974 – 1994). 

Na pôde Matice slovenskej organizoval vedecké semináre a konferencie, ako napr. Hudba a počítač, o tvorbe hudobných skladateľov Jána Levoslava Bellu, Viliama Figuša-Bystrého, Mikuláša Schneidera-Trnavského, Mikuláša Moyzesa, Miloša Ruppeldta, Jána Valašťana-Dolinského a ďalších. 

Emanuel Muntág sa venoval tiež publicistickej práci; bol autorom hudobno-slovných pásiem a programov pre televíziu, rozhlas i divadlo. Najčastejšie spracovával osobnosti slovenskej kultúry, napr. hudobných skladateľov alebo slovenského maliara Martina Benka. Podieľal sa aj na príprave scenárov k výstavám Spevokol Tatran, Viliam Figuš-Bystrý, Gejza Dusík či Tadeáš Salva.

V roku 1993 Emanuel Muntág inicioval vznik Slovenskej národnej skupiny IAML a istý čas pôsobil aj ako jej predseda. V rámci IAML okrem iného usporiadal odborný seminár Ikonografia v hudobnej historiografii.

V roku 1994 sa stal tajomníkom novozaloženého Hudobného odboru Matice Slovenskej. Usporiadal tu Celoslovenskú súťažnú prehliadku speváckych zborov Matice slovenskej (1996 – 2004), Kurz dirigentov speváckych zborov (1997 – 2004), Kurz komornej hry (Komárno, 1998), vedecký seminár Hudba v Banskej Bystrici v období pôsobenia Dr. Štefana Moysesa (1997) a ďalšie zaujímavé podujatia.

V roku 2007 získal od Matice slovenskej Cenu Tibora Andrašovana za významnú celoživotnú prácu v oblastiach hudobnej vedy, hudobného archivníctva, bibliografie, slovenskej ľudovej piesne a za výnimočnú prácu na prospech národnej ustanovizne Matice slovenskej.