-
1971 – 1976
štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (hudobná veda); 1976 – 1980 interná vedecká ašpirantúra, 1979 PhDr.; 1982 PhD.
-
1980 – 1985
Bratislavské hudobné slávnosti, Slovkoncert, Bratislava, dramaturgička a výkonná tajomníčka Medzinárodnej tribúny mladých interpretov (TIJI UNESCO)
-
1985 – 1993
Hudobné informačné stredisko SHF, Bratislava, vedúca
-
1992 – 1993
Ecole Nationale d’Administration Paríž, ročná stáž v oblasti medzinárodných vzťahov
-
1993 – 1997
Ministerstvo zahraničných vecí SR, Veľvyslanectvo SR a Stála delegácia SR pri UNESCO, zástupkyňa stáleho delegáta SR pri UNESCO
-
1998 – 1999
koordinátorka projektov UNESCO a EÚ
-
1999 – 2000
Hudobné centrum, Bratislava, vedúca Oddelenia vonkajších vzťahov
-
2000 – 2003
Ministerstvo zahraničných vecí SR, Odbor kultúrnych stykov so zahraničím, zástupkyňa riaditeľa
-
2003 – 2007
Ministerstvo zahraničných vecí SR, Veľvyslanectvo SR a Slovenský inštitút v Paríži, kultúrna radkyňa, riaditeľka SI
-
2007 – 2009
Ministerstvo zahraničných vecí SR, Odbor OSN, generálna tajomníčka Slovenskej komisie pre UNESCO
-
2009 – 2013
Ministerstvo zahraničných vecí SR, Veľvyslanectvo SR a Slovenský inštitút vo Viedni, kultúrna radkyňa, riaditeľka SI
-
2013 – 2018
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Veľvyslanectvo SR a Slovenský inštitút v Berlíne, kultúrna radkyňa, riaditeľka SI
PhDr. Viera Polakovičová, PhD. je slovenská muzikologička, hudobná publicistka, kultúrna diplomatka a organizátorka kultúrneho života.
Vyštudovala hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a neskôr ukončila doktorandské štúdium. Pracovala ako dramaturgička Bratislavských hudobných slávností a Medzinárodnej tribúny mladých interpretov v Slovkoncerte a ako vedúca v Hudobnom informačnom stredisku SHF. Dvadsaťpäť rokov pôsobila v kultúrnej diplomacii (UNESCO Paríž a zastupiteľstvá SR v Paríži, Viedni a Berlíne) a v medzinárodných organizáciách. V roku 1990 spoluzakladala Medzinárodný festival Večery novej hudby a v rokoch 1990 až 1992 bola členkou dramaturgickej komisie. V súčasnosti je činná najmä ako publicistka.
Viera Polakovičová je členka Slovenskej muzikologickej spoločnosti, Syndikátu slovenských novinárov, Dvořák Society of Great Britain či Francúzsko-slovenskej asociácie Découvertes. Je tiež členkou programových výborov festivalov, ex-offo členka IAMIC, EPNM, FICEP, EUNIC (opakovane prezidentka, viceprezidentka), kuratórií (Nemecké kultúrne fórum pre strednú a východnú Európu) a ďalších.
Jej hudobno-kritické a hudobno-publicistické aktivity zahŕňajú tvorbu pre súčasné i minulé slovenské a zahraničné médiá, ako napr. Akcent, DenníkN, Fontes (zborník IAML), Hudobný život, Gramorevue, Kultúrny život, Kurier (Rakúsko), Literárny týždenník, Musicologica Slovaca, Národná obroda, Neue Zeitschrift für Musik (Nemecko), Nové slovo, OPUS, OS, Populár, Pravda, die Presse (Rakúsko), RadioZine, Slovak Music – Slowakische Musik – La musique slovaque – Slovackaja muzyka, Slovenský denník, SME, Telegraf, Televízia, Učiteľské noviny, Večerník, či pre internetové portály Opera Slovakia alebo SME Blo
Pripravovala/uje autorské materiály pre Československý rozhlas Bratislava, Slovenský rozhlas, BBC Londýn, Radio France, Radio Suisse Romande, Ženeva, rádio Twist, Rakúsky rozhlas a televízia (ORF), Deutschlandfunk a rbb (DE) a aktuálne pravidelne píše pre Rádio Devín či Francúzsku redakciu RTVS.
Taktiež sa autorsky podieľala na televíznych scenároch pre Československú televíziu v Bratislave, Slovenskú televíziu v Bratislave, televíziu Markíza, Rakúsku televíziu (ORF) a sama niektoré relácie moderovala.
Medzi jej významné vedecké štúdie patria Franz Paul Rigler – Sonáty (úvodná štúdia, kritické vydanie partitúry) v Edícií starej hudby (1981), Franz Paul Rigler vo svetle najnovších výskumov, výťah z kandidátskej (doktorandskej) práce v časopise Musica Slovaca (1985) a The Music Information Centre of the Slovak Music Fund (Slovak MIC) vo Fontes Artis Musicae (1991).
Autorsky sa podieľala na niekoľkých kapitolách a heslách v publikáciách vydaných o. z. Seniori slovenskej diplomacie. Patria sem Svedectvá a príbehy, diplomacia v období Slovenskej republiky (2018), Svedectvá a skúsenosti, 30 rokov slovenskej diplomacie (2023) a Biografický slovník slovenskej diplomacie (2023).
V roku 2020 vydala svoju vlastnú knihu Moja rodina. Spomienky matky.
Viera Polakovičová je nositeľkou Medaily mesta Paríž za rozvoj bilaterálnych vzťahov Slovenska a Francúzska, Ceny Dr. Johannesa Genersicha (Viedeň 2012) a Ceny ministerky kultúry SR za celoživotný prínos a osobnostný vklad v oblasti prezentácie slovenského umenia v zahraničí počas pôsobenia v kultúrnej diplomacii (Bratislava 2019). V roku 2025 bola v Paríži menovaná do hodnosti rytiera Rádu umení a literatúry ministerkou kultúry Francúzskej republiky za dlhoročné služby pri rozvoji kultúrnych vzťahov medzi Slovenskom a Francúzskom a za propagáciu slovenského umenia vo Francúzsku a v Európe.