Bohumil Urban

Bohumil Urban bol slovenský huslista, pedagóg, dirigent a aranžér. Ťažisko jeho mnohostranných zásluh spočíva v pedagogickej praxi. Za 45 rokov svojej pedagogickej práce vychoval 58 huslistov. Viacerí jeho odchovanci pokračovali v štúdiu na vysokej škole a dosiahli významné postavenie v koncertnom živote alebo na pedagogickej dráhe. Medzi jeho žiakov patria také výrazné osobnosti ako Jindřich Pazdera (primárius Stamitzovho kvarteta, pedagóg na AMU v Prahe), Marián Leško (člen Viedenských filharmonikov), Alan Vizváry, Stanislav Palúch, Miloš Valent (um. vedúci a sólista Solamente naturali a i.), Anton Singer (člen orchestra Bamberských symfonikov a i.), Milan Frátrik (člen Slovenskej filharmónie a zakladajúci člen ŠKO), Andrej Tárnok (člen Slovenskej filharmónie a zahraničných orchestrov), Karol Windhaber (zakladajúci člen ŠKO – vedúci viol a Janáčkova filharmónia), Bohuslav Pavlík (člen SKO B. Warchala, Janáčkova filharmónia Ostrava), Zoltán Baláž (člen Slovenskej filharmónie a vedúci skupiny viol v ŠKO), Miloš Skukalík a Tibor Škreňo-Zlievský (členovia Slovenskej filharmónie), vyprofilovalo sa spomedzi nich neuveriteľné množstvo koncertných majstrov: Alexej Rosík (Orchester Národného divadla v Prahe), Vladimír Harvan a Arpád Patkoló (Orchester Opery SND a i.), Ernest Patkoló (zakladajúci koncertmajster ŠKO Žilina, Orchester Istanbulskej opery), Marián Remenec (zakladajúci koncertmajster ŠKO), Dalibor Karvay (Viedenskí symfonici, pedagóg viedenskej Musik und Kunst Privatuniversität), Martin Sleziak (Orchester Lúčnice, Zlaté husle), František Figura (ŠKO Žilina, sólista a vedúci sláčikového súboru Archi di Slovakia a i.), či pedagogických osobností ako Ján Glasnák (riaditeľ Konzervatória v Žiline), Ľubomír Kudja a Zuzana Kállayová-Guttenová (vedúci sláčikového oddelenia na Konzervatóriu v Žiline) alebo dirigentských osobností ako Pavol Tužinský (pedagóg AU v Banskej Bystrici) a Tibor Sedlický (riaditeľ Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bystrici). Spomenúť treba i množstvo študentov, ktorí pôsobili pod Urbanovým vedením v Symfonickom orchestri konzervatória v Žiline ako napr. kontrabasista Róbert Ragan či violončelista Peter Mišejka – koncertný majster violončiel ŠKO, člen Českej filharmónie.

Urban od svojich 13-tich rokov účinkoval (spočiatku aj so svojim otcom) vo všetkých žilinských hudobných telesách komorného, cirkevného, spevoherného alebo symfonického charakteru (najskôr ako huslista, neskôr ako dirigent). Spoznával tak ich atmosféru, organizáciu, spôsoby nacvičovania, vedenia a dirigovania. Dirigentské základy získal na Vyššej hudobnej škole v Žiline záujmovým štúdiom u Karola Makáriusa a neskôr formou konzultácií s poprednými dirigentmi, najmä s dr. Ľ. Rajterom. Ako dirigent pripravil pôdu a vyvíjal úsilie o prechod od amatérskeho Symfonického orchestra mesta Žiliny na profesionálny Štátny komorný orchester Žilina najmä v spolupráci s jeho prvým riaditeľom Jánom Figurom. V prvej koncertnej sezóne ŠKO Žilina 1974/75 bol jej 2. dirigentom (šéfdirigentom bol Eduard Fischer). S ŠKO Žilina spolupracoval aj po roku 1975 sporadicky ako hosťujúci dirigent. V tejto funkcii spolupracoval pri uvádzaní kantátových diel aj so zbormajstrom Žilinského miešaného zboru Antonom Kállayom. Bol tiež dirigentom Symfonického orchestra Konzervatória Žilina, Komorného orchestra Konzervatória Žilina,   dirigentom a umeleckým vedúcim Komorného orchestra slovenských učiteľov so sídlom v Trenčianskych Tepliciach (po Ladislavovi Hrdinovi) a v letných mesiacoch dirigoval aj promenádny kúpeľný orchester v Trenčianskych Tepliciach. Ako dirigent sprevádzal s orchestrami mnohých významných interpretov ako Daniel Buranovský, Silvia Čápová-Vizváry, Eva Fischerová-Martvoňová, Ivan Gajan, Stanislav Zamborský, Marián Lapšanský, Rudolf Macudziński, Igor Fábera, Miloš Jurkovič a ď.

Bol členom Poradného zboru pre komornú a symfonickú hudbu pri Osvetovom ústave v Bratislave, členom koncertnej sekcie Zväzu slovenských skladateľov a ako člen predstavenstva novovzniknutého Spolku koncertných umelcov pri Slovenskej hudobnej únii inicioval v roku 1990 vznik festivalu mladých koncertných umelcov v Žiline – dnes známy pod názvom Allegretto (predtým Stredoeurópsky festival koncertného umenia).

Ako uznávaného pedagóga pozývali Urbana za člena porôt na významné domáce i medzinárodné súťaže (Interpretačná súťaž v Banskej Bystrici, Súťaž žiakov slovenských konzervatórií, Beethovenovuv Hradec, Kociánova husľová súťaž v Ústí nad Orlicí, rozhlasová súťaž Concertino Praga a ď.). Jeho zásluhou je podnes umožnené na slovenských konzervatóriách študovať v ojedinelých prípadoch i deťom mladším, už počas základnej školy, a to formou mimoriadneho štúdia (dnes tzv. trieda nadaných žiakov).

Venoval sa aj aranžovaniu a orchestrálnym úpravám skladieb pre ŠKO Žilina (najmä autorov Eugena Suchoňa a Jána Cikkera) a realizoval tiež mnohé úpravy pre komorné súbory tohto telesa. Niektoré z jeho úprav vydalo vydavateľstvo Hudobný fond. Je autorom zvučky mesta Žiliny a cennej monografie Hudobná história Žiliny.

Za svoju pedagogicko-umeleckú prácu získal významné ocenenia.