Igor Vajda

Rodák z Banskej Bystrice študoval klavír na Konzervatóriu v Bratislave v triede Sylvie Macudzińskej, neskôr sa venoval Hudobnej vede na Univerzite Komenského. Po ukončení svojho štúdia pôsobil na Konzervatóriu v Košiciach ako pedagóg hudobno-teoretických predmetov. V sezóne 1962/1963 pôsobil ako dramaturg spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. V rokoch 1963 – 1971 bol redaktorom časopisu Slovenská hudba, nastúpil do Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, kde sa stal redaktorom zborníka Musicologica Slovaca.

Vajda vytvoril mnoho dôležitých operných kritík inscenácií Štátneho divadla v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave. Publikoval v časopisoch ako Hudobný život, Hudební rozhledy, Slovenská hudba ale aj v divadelných bulletinoch. Od roku 1971 bol tajným spolubratom rehole Spoločnosti Ježišovej. Dňa 22. novembra 1984 ho tajne vysvätili za kňaza. Naďalej publikoval mnohé odborné state tematicky zamerané na operu, predovšetkým na dielo Eugena Suchoňa.

Je autorom monografie venovanej Sergejovi Prokofievovi, spoluautorom významnej práce Národný umelec Eugen Suchoň (v 2. vydaní s Jozefom Kresánkom). Jeho dielo Slovenská opera prvýkrát mapuje a kriticky zhodnocuje vývoj tohto žánru u nás.

Po revolúcii odišiel zo SAV a robil redaktora, chvíľu aj šéfa, formujúceho sa televízneho náboženského vysielania. Vyučoval liturgický prednes a spev na Aloisiane, Teologickom inštitúte sv. Alojza SJ na Slovensku pri Trnavskej univerzite. V rokoch 1996 – 2001 pôsobil na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave ako externý pedagóg liturgiky na odbore cirkevnej hudby.