{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Už začiatkom tridsiatych rokov sa čoraz výraznejšie kryštalizuje Cikkerov skladateľský profil, čoho dôkazom je aj Sonatína pre klavír z roku 1933. Ide v nej o klasický typ sonatíny s neskororomantickými kompozičnými prvkami, i keď skladba zároveň prezrádza výrazné vplyvy školy Vítězslava Nováka, ako aj typické slovenské cítenie. Pestrosť kompozičných prostriedkov, oscilácia medzi chromatickým a diatonickým základom a medzi homofóniou a polyfóniou sú zdrojom myšlienkového bohatstva a dramatizmu. Možno povedať, že dielo anticipuje tie kompozičné a tvorivé princípy skladateľovej hudobnej reči, ktoré autor neskôr naplno zúročí v orchestrálnej a hudobnodramatickej tvorbe. <em>Sonatínu pre klavír</em> venoval skladateľ svojmu učiteľovi na pražskom Konzervatóriu profesorovi Jaroslavovi Křičkovi.</p><br>\n        <em>(Igor Berger, in: sprievodný text k LP Opus 9311 1769, 1986.)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                Allegro fresco\n                \n                <br>\n\n                Andante sostenuto\n                \n                <br>\n\n                Vivo\n                \n                <br>\n            </p>\n\n        \n    </div>\n"}