{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p><em>Symfónia 1945</em> nár. um. Jána Cikkera /nar. 1911/ je dielom reprezentatívnym nielen pre skladateľa, ale aj pre slovenskú hudobnú tvorbu, ktorá sa počas svojej krátkej, vyše storočnej existencie pridŕžala nielen národných, ale i humanistických a sociálno-kritických tendencií. Chcela byť nielen zdrojom emócií, ale i zvestovateľom životných právd. Skladateľ, autor početných diel symfonických a operných, siahol po tretí raz počas svojej vyše 40–ročnej tvorivej aktivity po forme symfónie a urobil tak zrejme s pocitom ľudskej i umeleckej zodpovednosti. Dielo, ktoré je reminiscenciou na koniec druhej svetovej vojny, má monumentálny rozsah trvaním i stavbou; v retrospektíve sa nám objavujú nielen charakteristické črty Cikkerovho skladateľského naturelu, ale aj zvláštna atmosféra, ktorá sa rodí zo spomienok na milióny mŕtvych, na fronty, na utrpenie ľudí, na hrdinstvá i na zvláštny pocit očakávania, neistoty, ale i viery v budúcnosť. Cikkerova symfónia má mužný charakter, vyhýba sa sentimentalite; svojím dramatizmom svedčí o skúsenostiach z rozsiahlej opernej tvorby jej autora, ktorého ako už neraz, inšpirovali námety z prírody, lyrizmus a tanečné prvky, konfrontácia psychických napätí s vonkajším svetom, protivojnové postoje. Ich odraz našiel miesto i v tomto diele.<br />Prvá časť symfónie je dramatickou víziou, plnou konfliktovosti, ktorá našla svoje riešenie v sonátovej forme veľkých rozmerov, ale o to prehľadnejšej stavby. Tradičná sonátová forma tu získava aktuálny charakter prostredníctvom zložitých harmonických útvarov a melodických línií z nich odvodených alebo im príbuzných. Druhá časť je výrazom bolesti, hudbou vygradovanej expresie, v ktorej sa na spôsob ronda striedajú dve hudobné myšlienky. Kantabilita, harmónie plné napätia a vygradovaná rytmická pulzácia sú pre túto časť charakteristické. Tretia časť je scherzo s triom. Rozvíja sa tu slovenský ľudový tanec, odzemok. Je to, pravdaže, vysoko štylizovaný prejav, ale skladateľ ani v tejto chvíli nezaprie svoju hudobnú spontánnosť a túžbu po radosti. Zvláštnym spôsobom použité nízke tóny pikoly sú súčasťou vnútorného napätia skladby, ale korešpondujú aj s lyrizmom ľudovej hudby a s predstavou prírody. Štvrtá časť je finále s kontúrami sonátovej formy. Hlavná téma je príbuzná s témou z Dvořákovej II. symfónie B dur a skladateľovi slúži ako materiál na variácie. Celostný tok hudby vyúsťuje do gradácie, z hľadiska psychických dimenzií až extrémnej. Po krátkom, lyricko-meditatívnom intermezze iskrivá kóda ukončuje dielo.</p><br>\n        <em>(Ladislav Burlas, in: sprievodný text k LP Opus 9110 0412, 1975.)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                Con moto\n                \n                <br>\n\n                Molto moderato. Largo\n                \n                <br>\n\n                Andante quasi allegretto\n                \n                <br>\n\n                Con moto\n                \n                <br>\n            </p>\n\n        <br><p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                23.05.1975,\n                Reduta,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, Peter Hradil (umv.), Zdeněk Košler (dir.), Michail Chomicer (vc)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}