Súbor pre starú hudbu Solamente naturali, ktorého zakladateľom a umeleckým vedúcim je huslista Miloš Valent, vznikol v roku 1995 ako flexibilná kombinácia umelcov rôznych odborností, ktorí sa chceli venovať prezentácii hudby 17. a 18. storočia.
Repertoár je prvoradý a určuje presné obsadenie súboru. Tak je Solamente naturali raz triom či septetom, inokedy súborom barokového typu, predvádzajúcim barokové oratóriá s orchestrom a zborom. Repertoár súboru je bohatý a okrem základných majstrovských skladieb od Vivaldiho, Händla, Bacha, Purcella, Scarlattiho, Lullyho a Rameaua ponúka aj neznáme a ojedinelé diela slovenskej proveniencie.
Členovia súboru majú úroveň sólových hráčov, radi objavujú neznáme teritóriá a púšťajú sa do náročných projektov. Špecifickosť súboru vyplýva z ojedinelého prístupu k interpretácii hudby 17. a 18. storočia. Zásadné je používanie dobových nástrojov a hľadanie inšpirácie v historických dokumentoch.
Dôležitou súčasťou súboru je spolupráca so zahraničnými umelcami ako Andrew Parrott, Steven Stubbs, Marek Štryncl, Otto Kargl, Jana Semerádová, Pheobe Cerrai, zbormi Capella Nova Graz, Collegium Marianum a ďalšími. Solamente naturali je súbor dobre známy aj v zahraničí. Je pravidelným hosťom festivalov starej hudby v Českej republike, vystúpil na prestížnych festivaloch ako napr. Bostonský festival starej hudby, Händlove slávnosti v Götingene, Vantaa Barock Helsinki, Larvik Barokk v Nórsku, na renomovanom Haydnovom festivale v Esterháze v Rakúsku, úspešne sa prezentoval na koncertoch vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Taliansku a Poľsku.
„Keď som premýšľal o tom, ako by sa mal nazývať súbor, v ktorom spája muzikantov nadšenie, uvoľnenosť, no predovšetkým otvorenosť prijať nový, netradičný pohľad na interpretáciu hudby 17. a 18. storočia, najviac vo mne rezonovali dve slová z traktátu od Nicolu Vicentina zo 16. storočia – solamente naturali (iba prirodzenosť). Nový pohľad preto, lebo sa už nikdy presne nedozvieme, ako hrali muzikanti tejto doby. Môžeme používať také isté husle potiahnuté črevovými, s kópiami sláčikov z tých čias, urobiť kópie starého hoboja, flauty, čembala, lutny... Môžeme si prečítať množstvo teoretických spisov , návodov a pokynov ku hre, ktoré nám hudobníci zanechali, vytvoriť si nový názor na interpretáciu „starej hudby“ a pritom si uchovať prirodzenosť. Preto som zvolil názov Solamente naturali. V týchto dvoch storočiach sa napísalo také množstvo skladieb v rôznych štýloch, žánroch, formách a obsadeniach, že dnes ich nemáme šancu ani len prehrať, nieto ešte koncertne predviesť.“ (Miloš Valent, umelecký vedúci súboru).