Program
Koncert v Hanušovciach nad Topľou
Pondelok 20. 06. 2022 o 18:00
Veľký kaštieľ Hanušovce nad Topľou
Zámocká 152/6, Hanušovce nad Topľou
Zobraziť na mapeÚčinkujúci:
- Starck compagnay
- Tomasz Ślusarczyk (PL)
- Michal Tyrański – trúbka
- Zbigniew Pilch – husle
- Radosław Kamieniarz – husle
- Dymitr Olszewski – viola
- Bartosz Kokosza – violončelo
- Marek Toporowski – čembalo
Diela:
-
Pavel Josef Vejvanovský
(1639 – 1693)
-
Serenada XXIII
-
-
Heinrich Ignaz Franz von Biber
(1644 – 1704)
-
Sonata VII à 5. Tam aris quam aulis servientes
-
-
Marcin Mielczewski
(1605 – 1651)
-
Canzona terza à 3
-
-
August Gottfried Ritter
(1811 – 1885)
-
Sonáta č. 3 a mol op. 23
-
-
Johann Heinrich Schmelzer
-
Baletto
-
-
Johann Heinrich Schmelzer
-
Die Fechtschule
-
-
Heinrich Ignaz Franz von Biber
(1644 – 1704)
-
Sonata IV à 5. Tam aris quam aulis servientes
-
-
Vincenzo Albrici
-
Sonata à 5
-
Vstupné:
- 6,- 4,- EUR
Tomasz Ślusarczyk
„Hudba je potešením pre svätých i pre ľudí“ – hlásal skladateľ 17. storočia Johann Heinrich Schmelzer, autor zbierky sonát Sacro-Profanus Concentus Musicus. Podľa vzoru iných barokových diel, rakúsky skladateľ vystaval svoje hudobné posolstvo prostredníctvom kontrastov. V skladbách kombinoval logiku harmónie s jemnosťou melodiky, jasnosť štruktúry s ľahkosťou rytmu. Štýl plný elegancie a zároveň sily rozvíjal skladateľ o generáciu mladší - Heinrich Ignaz Franz von Biber. Tvorba oboch majstrov bola ovplyvnená estetikou prúdiacou z juhu - Taliani sa sústredili na husľovú rétoriku, vo Francúzsku zas kraľovalo čembalo. Vo vnútri Svätej ríše rímskej sa stalo o čosi viac: došlo k svojskému prepojeniu husľovej praxe dvorskej tradície s umením hry na trúbku.Nový štýl sa rozvíjal najprv v oblasti Rakúska a Moravy: v Kroměříži, Viedni, Salzburgu i Prahe. Symbióza umenia husľovej techniky s virtuozitou trúbky malo svoj pôvod v majstrovstve českého trubkára Pavla Josefa Vejvanovského, ktorého Schmelzer aj Biber (ale v rovnakom čase aj Philipp Jakob Rittler či Augustín Kretzinger) ochotne poverili hraním trúbkových partov vo svojich dielach. Týmto spôsobom vznikol spojením jemnosti huslí a reprezentatívneho charakteru trúbky nový zvukový priestor, v ktorom došlo k osudovému procesu: rétorika vokálnej hudby ustúpila rétorike inštrumentálnej.
