Sk

En
Hudobné centrum
Domov

/

Koncerty a festivaly

Program

Koncert v Hanušovciach nad Topľou

Pondelok 20. 06. 2022 o 18:00

Veľký kaštieľ Hanušovce nad Topľou

Zámocká 152/6, Hanušovce nad Topľou

Zobraziť na mape

Účinkujúci:

  • Starck compagnay
  • Tomasz Ślusarczyk  (PL)
  • Michal Tyrański – trúbka
  • Zbigniew Pilch – husle
  • Radosław Kamieniarz – husle
  • Dymitr Olszewski – viola
  • Bartosz Kokosza – violončelo
  • Marek Toporowski – čembalo

Diela:

  • Pavel Josef Vejvanovský

    (1639 – 1693)

    • Serenada XXIII

  • Heinrich Ignaz Franz von Biber

    (1644 – 1704)

    • Sonata VII à 5. Tam aris quam aulis servientes

  • Marcin Mielczewski

    (1605 – 1651)

    • Canzona terza à 3

  • August Gottfried Ritter

    (1811 – 1885)

    • Sonáta č. 3 a mol op. 23

  • Johann Heinrich Schmelzer

    • Baletto

  • Johann Heinrich Schmelzer

    • Die Fechtschule

  • Heinrich Ignaz Franz von Biber

    (1644 – 1704)

    • Sonata IV à 5. Tam aris quam aulis servientes

  • Vincenzo Albrici

    • Sonata à 5

Vstupné:

  • 6,- 4,- EUR
Foto: Tomasz Ślusarczyk

Tomasz Ślusarczyk

i

„Hudba je potešením pre svätých i pre ľudí“ – hlásal skladateľ 17. storočia Johann Heinrich Schmelzer, autor zbierky sonát Sacro-Profanus Concentus Musicus. Podľa vzoru iných barokových diel, rakúsky skladateľ vystaval svoje hudobné posolstvo prostredníctvom kontrastov. V skladbách kombinoval logiku harmónie s jemnosťou melodiky, jasnosť štruktúry s ľahkosťou rytmu. Štýl plný elegancie a zároveň sily rozvíjal skladateľ o generáciu mladší - Heinrich Ignaz Franz von Biber. Tvorba oboch majstrov bola ovplyvnená estetikou prúdiacou z juhu - Taliani sa sústredili na husľovú rétoriku, vo Francúzsku zas kraľovalo čembalo. Vo vnútri Svätej ríše rímskej sa stalo o čosi viac: došlo k svojskému prepojeniu husľovej praxe dvorskej tradície s umením hry na trúbku.Nový štýl sa rozvíjal najprv v oblasti Rakúska a Moravy: v Kroměříži, Viedni, Salzburgu i Prahe. Symbióza umenia husľovej techniky s virtuozitou trúbky malo svoj pôvod v majstrovstve českého trubkára Pavla Josefa Vejvanovského, ktorého Schmelzer aj Biber (ale v rovnakom čase aj Philipp Jakob Rittler či Augustín Kretzinger) ochotne poverili hraním trúbkových partov vo svojich dielach. Týmto spôsobom vznikol spojením jemnosti huslí a reprezentatívneho charakteru trúbky nový zvukový priestor, v ktorom došlo k osudovému procesu: rétorika vokálnej hudby ustúpila rétorike inštrumentálnej.

x