Jozef Podprocký
JOZEF PODPROCKÝ (1944 – 2021) – slovenský skladateľ a pedagóg. Na Konzervatóriu v Košiciach študoval klavír (Irena Koreňová) a kompozíciu (Juraj Hatrík), v štúdiách pokračoval na bratislavskej VŠMU v triede Jána Cikkera a Alexandra Moyzesa. Pôsobil ako dlhoročný pedagóg kompozície a teoretických predmetov. Podprockého autorský rukopis ovplyvnila povojnová západoeurópska avantgarda a estetika tzv. novej vecnosti, nevyhnutnou súčasťou jeho inšpiračných zdrojov však bola aj ľudová pieseň, najmä z jeho rodného východného Slovenska, a hudba Bélu Bartóka. Základom jeho hudobného myslenia je linearita s dôsledne vyjadrenými intervalovými vzťahmi, tematická práca s materiálom, ktorý má často dodekafonický charakter. Tento materiál však napriek racionalite skladateľského prístupu nerezignuje na muzikalitu, duchaplnosť a miestami aj humor, pričom neraz otvára priestor aj pre prudkú emocionalitu (Symfónia č. 2 „Ecce homo“). Vrcholom Podprockého tvorby sú popri štyroch symfóniách a šiestich sláčikových kvartetách koncertantné diela pre sólové nástroje a symfonický orchester: Husľový koncert, Klavírny koncert, Violový koncert a Trúbkový koncert. Všetky štyri vyšli v roku 2025 na dvojalbume Jozef Podprocký: Koncerty z produkcie Pavlík Records s poprednými domácimi sólistami a Štátnou filharmóniou Košice pod vedením Mariána Lejavu.