Arvo Pärt
Estónsky skladateľ. Kompozíciu študoval v Talline u Velja Tormisa a Heina Ellera (1958–1963). Jeho rané skladby boli inšpirované Šostakovičom, Prokofievom a Bartókom, neskôr experimentoval so Schönbergovou dvanásťtónovou technikou a serializmom. Zakrátko vzbudil nevôľu sovietských úradov a popri „dekadentných“ skladateľských postupoch im prekážala aj religiozita Pärtových diel. Od roku 1962 študoval na Moskovskom konzervatóriu, v tomto období sa zaoberal technikou koláže. Nasledovala dlhšia tvorivá pauza (1968–1976), počas ktorej sa skladateľ zaoberal gregoriánskym chorálom, hudbou Notredamskej školy a renesancie. V tomto období vstúpil do ruskej pravoslávnej cirkvi. Klavírnou skladbou Für Alina, ktorú uviedol v roku 1976, vytvoril svojský štýl, ktorý nazval tintinnabuli. V skladateľovom ponímaní ide o prenesený význam zvonivého zvuku akordu, ktorého tóny sú základným materiálom skladby. Statika harmonickej zložky – molového alebo durového trojzvuku – symbolizuje večnosť, dynamika melodickej zložky zase pominuteľnosť sveta. V roku 1980 Pärt na nátlak sovietskych úradov emigroval do cudziny a usadil sa v Berlíne. Napísal viacero skladieb, ktoré sa stali doslova „kultovými“: Tabula Rasa (1977) pre dvoje huslí, preparovaný klavír a sláčikový orchester, Spiegel im Spiegel pre husle a klavír (1978), St. John Passion (1982), Stabat Mater (1985/2008) a Magnificat (1989). Za svoje diela získal množstvo ocenení, v roku 2007 dostal čestný doktorát Katolíckej teologickej fakulty Albert-Ludwigs-Universität vo Freiburgu. Jeho kompozícia Adam's Lament získala ocenenie Grammy for Best Choral Performance (2014). V roku 2015 mali v Talline premiéru Adam's Passion ako spoločné dielo Arva Pärta a Roberta Wilsona, ktorý sa podieľal na vizuálnej stránke.