György Ligeti
György Ligeti – maďarský skladateľ. Narodil sa v obci Dicsőszentmárton v Sedmohradsku (dnešnom Rumunsku). Svojou skladateľskou tvorbou sa zapísal medzi najvýznamnejších hudobných skladateľov 20. storočia. V rokoch 1941 – 1943 študoval na konzervatóriu v Kluži u Ferenca Farkasa a súkromne u Pála Kadosu v Budapešti. Neskôr v rokoch 1945 – 1949 na Vysokej hudobnej škole Ferenca Liszta v Budapešti študoval pod vedením Ferenca Farkasa a Sándora Veressa. Od roku 1950 vyučoval harmóniu, kontrapunkt a analýzu skladby na Vysokej hudobnej škole Franza Liszta v Budapešti. V decembri 1956 z politických a umeleckých dôvodov opustil svoju rodnú krajinu a usadil sa vo Viedni. V nasledujúcich dvoch rokoch žil v Kolíne, kde pracoval v elektroakustických štúdiách WDR (Westdeutscher Rundfunk). V roku 1959 sa vrátil do Viedne. Od roku 1961 pôsobil ako hosťujúci profesor na Kráľovskej hudobnej akadémii v Štokholme. Po roku 1969 žil prevažne v Západnom Berlíne. Za svoje celoživotné dielo bol odmenený viacerými hudobnými oceneniami. Je laureátom ocenení ako Beethovenpreis der Stadt Bonn, Berliner Kunstpreis, Bachpreis der Stadt Hamburg, Prix Maurice Ravel, Prix Arthur Honegger, Grawemeyer Award. Pri príležitosti svojich osemdesiatych narodenín bol odmenený medailou senátu mesta Hamburg a mesto Frankfurt mu v septembri 2003 udelilo Cenu Theodora W. Adorna. Medzi jeho najvýznamnejšie kompozície patria Apparitions (1958 – 1959), Atmospheres (1961) a Lontano pre orchester (1967), Poeme symphonique pre sto metronómov (1962); vokálne diela Aventures (1962), Nouvelles Aventures (1962 – 1965) a Lux Aeterna (1966), Continuum pre čembalo (1968), Ramifications pre sláčikový orchester alebo 12 sláčikových nástrojov (1969), elektroakustické kompozície Glissandi (1957) a Artikulation (1958), opera Le Grand Macabre (1975 – 1977, druhá verzia 1996) a mnohé ďalšie.