V tomto roku si celý hudobný svet pripomína 250. výročie narodenia hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena. Z troch slovenských operných scén sa ako jediné Štátne divadlo v Košiciach rozhodlo zapojiť do osláv – novou inscenáciou opery Fidelio. Nebolo to však jediné výročie, ktoré si košická premiéra pripomenula.

Beethovenova jediná opera je osamelým a veľmi zvláštnym fenoménom. Začína sa ako konvenčný singspiel a končí ako hrdinská báseň oslavujúca slobodu, odvahu a manželskú vernosť. Môžeme v nej dešifrovať i feministický rozmer. Je hudobne strhujúcim opusom, hoci dramatických kvalít je v nej pomenej. Sled geniálnych hudobných čísiel však reprezentuje silnú humanistickú ideu. Vlastne to vôbec nie je málo, o čom svedčí aj jej pozoruhodná životnosť. Na rozdiel od diel iných veľkých skladateľov, ktorí tiež neboli rodenými dramatikmi a o kompozíciu opery sa pokúsili (Franz Schubert, Robert Schumann), je Fidelio stálicou v repertoári svetových scén. Fascinuje hudbou a inšpiruje divadelníkov svojou vierou vo vyššie spomenuté ideály. Niektorí sa s touto vierou stotožňujú, iní s ňou polemizujú. Ktovie, ako by sa k námetu tejto opery postavil Beethoven dnes – ako súčasný skladateľ so súčasnými skúsenosťami. Zaujal by ho vôbec? Ak áno, zapracoval by svoj idealistický názor a humanistické posol­stvo do diela rovnako explicitne? Bol jeho vtedajší postoj daný jednoznačnosťou doby, jeho vlastným presvedčením alebo tým ponúkol priestor pre výklad? Beethoven nepochybne veril v ideály humanizmu a vedel, že iba vtedy, keď svoju vieru v diele podá s dostatočnou naliehavosťou, poskytne priestor pre stotožnenie sa i pre polemiku.

Viac v aktuálnom vydaní časopisu.

Updated: 15. 05. 2020
x