Ako tradične každý rok, i dnes vám na začiatku novej opernej sezóny prinášame hodnotenie tej predchádzajúcej, ktorá sa do histórie zapíše ako „pandemická“. Opatrenia proti obmedzeniu šírenia pandémie koronavírusu mali ako všade inde vo svete aj v slovenských divadlách dosah nielen na návštevnosť, ale aj na dramaturgiu a réžiu. Všetky slovenské operné scény si v sezóne 2019/2020 pripomínali okrúhle výročie, pričom Opera SND ponúkla najväčšie sklamanie. Divadlo sa vo svojej stej sezóne nachádza na pokraji umeleckého i organizačného rozkladu. Na redakčné otázky odpovedajú v korešpondenčnom rozhovore kritici a kritičky Vla­dimír Blaho, Jozef Červenka, Michaela Mojžišová, Pavel Unger a Lýdia Urbančíková.

1.    Čo vnímate ako najvýznamnejší počin uplynulej sezóny?
2.    Čo považujete za najväčšie sklamanie uplynulej sezóny?
3.    Ktorá inscenácia vás obzvlášť zaujala?
4.    Ktoré hudobné naštudovanie je hodné obzvlášť vyzdvihnúť?
5.    Na ktorý spevácky výkon by ste v záverečnej bilancii chceli poukázať?
6.    Ako sa operné divadlá na Slovensku popasovali s krízou spôsobenou pandémiou koronavírusu?  
7.    Ako ste vnímali Operu SND v jej jubilejnej 100. sezóne? Kam sa dostala? A kam smeruje?


Vladimír BLAHO
1.    Keďže som videl iba bratislavskú Rusalku a bystrickú Evu, pozitívne hodnotím práve uvedenie Foerstrovej opery, ktorou jubilujúce divadlo tiež začínalo.
2.    Zrejme išlo o najnevydarenejšiu sezónu v slovenskej opernej histórii, čo sa dá len čiastočne pripísať na vrub pandémii. Teoreticky sa dá predpokladať, že najmä posledné plánované premiéry v Banskej Bystrici a Košiciach mohli profil sezóny vylepšiť. Výročná sezóna v SND bola úplne pokazená najprv nedostatkom financií, takže prvých 5 mesiacov nebola uvedená žiadna premiéra a ďalšie dve potom odpadli pre pandémiu. Obrovským sklamaním bolo aj nezrealizovanie sľubnej spolupráce s Ondrejom Lenárdom (s výnimkou jeho hosťovania v Krútňave), čo mohlo byť úžasným prínosom.
3.    Naozaj vydarená bola inscenácia Evy (ŠO BB) – a to zo všetkých stránok –, ktorá dokázala, že dielo nepatrí do starého železa.
4.    Mimoriadne by som nevyzdvihol ani jedno.
5.    Zaujal ma výkon Kataríny Juhásovej v titulnej postave banskobystrickej Evy, v SND ju dlho nebolo počuť, a napokon ani v Rusalke to nebola prehra. V nej boli výkony sólistov SND dobré, ale nie „historické“.
6.    Zdá sa, že Bystričania boli opäť o hlavu pred SND (Košice som nesledoval).
7.    Opera SND je dlhodobo v kríze, spoza mrakov len sem-tam vykukne slniečko. Hoci mám rád operné koncerty, tie nie sú plnohodnotnou náhradou za naštudovania kompletných diel. Súbor potrebuje vyriešiť problémy personálne i ekonomické. Tým druhým by možno pomohol dobrý zákon o sponzoringu. Keď už štát nemá peniaze na svoje kultúrne vlajkové lode (čo sa po pandémii sotva zlepší), zostáva len čakať, kedy sa SND odrazí od dna. A kam? Zatiaľ som nepočul o nejakej jasnej koncepcii. Bohužiaľ, zatiaľ prevláda názor, že v SND (nielen v Opere) niet na čo chodiť.


Jozef ČERVENKA
1.    Štátna opera Banská Bystrica začala ako jediná hrať už počas uvoľňovania karanténnych opatrení a doteraz funguje podľa princípu „nikto nás nezastaví, pokiaľ nás natvrdo nevypne“.
2.    Prístup Opery SND k jubilejnej 100. sezóne: nekoncepčný, chaotický, bez systematického dramaturgického zámeru.
3.    Eva (ŠO BB). Vyvážená inscenácia: kvalitná réžia, hudobné naštudovanie a spevácke výkony, dramaturgicky opodstatnené zaradenie titulu k 60. výročiu otvorenia divadla.
4.    Eva (ŠO BB). Kvalitný záskok Jána Procházku za Mariana Vacha, ktorý náhle ochorel.
5.    Eva Hornyáková (Rusalka). Detailne prepracovaný výkon akcentujúci lyrickú polohu postavy.
6.    Dve menšie divadlá zvládli situáciu so cťou – stihli uviesť po 2 premiéry (z plánovaných 3): ŠO v Banskej Bystrici k svojmu 60. jubileu predstavila kvalitnú inscenáciu Evy Josefa Bohuslava Foerstera a zabudnutú operetu Jána Móryho Slečna vdova. Opera ŠD v Košiciach uviedla La traviatu Giuseppeho Verdiho a ako jediná reflektovala 250. výročie narodenia Ludwiga van Beethovena novým Fideliom v zaujímavej produkcii s politickým podtónom. Veľkosťou i rozpočtom najväčšia Opera SND stihla uviesť vo svojej jubilejnej 100. sezóne iba Rusalku Antonína Dvořáka (z plánovaných 3 premiér) v režijnej koncepcii, ktorá v 21. storočí neobstojí.
7.    Jednoznačné fiasko. So súčasným vedením smeruje k jeho zopakovaniu. Výhovorky na pandémiu neobstoja, veľkosťou porovnateľná Janáčkova opera v Brne stihla do vypuknutia pandémie uviesť 3 premiéry (z plánovaných 5) vrátane 1 svetovej. 



Michaela MOJŽIŠOVÁ
1.    Keďže divadlá zvyknú svoje hracie plány kreovať v „crescende“ a dramaturgicko-inscenačné vrcholy situujú skôr do druhej časti sezóny, odhadujem, že nás Covid-19 ochudobnil nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne. Ťažko hľadať vrcholy v rovinatom priestore. V podobe, v akej sa sezóna stihla odohrať, a tiež pri zohľadnení toho, ako bola naplánovaná, by som ocenila zmysluplnú dramaturgiu a dobrú umeleckú kondíciu košickej opery. Za pochvalu stojí aj dôstojná úroveň osláv šesťdesiatky banskobystrickej opery (slávnostný koncert, spomienková výstava, reprezentatívna publikácia), vrátane ich vyvrcholenia v podobe novej inscenácie Foerstrovej Evy – diela, ktorým sa v roku 1960 začala písať história našej najmladšej opernej scény.
2.    Najväčším sklamaním bol samotný Covid-19, uštedrujúci tvrdú ranu Roku slovenského divadla. Do prípravy jeho osláv investovali mnohé veľké i menšie kultúrne inštitúcie mnoho času, energie a finančných prostriedkov. Za smutné považujem i to, že kým ostatné divadlá vyhlásili lockdown, tak paralýza Opery SND evokovala skôr blackout.
3.    Môj najintenzívnejší zážitok sa nespája s kamenným divadlom, ale s najnovším projektom Petra Mazalána Zimná cesta. Diváka scitlivujúca, krehko subtílna meditácia na tému autizmu, zhmotnená vo vycizelovanom hudobno-divadelnom tvare, naplnila obe funkcie divadla, ktoré považujem za dôležité – umelecko-estetickú aj spoločenskú.
4.    Veľmi som ocenila neortodoxný muzikologický pohľad Vinicia Kattaha na Verdiho La traviatu. Charizmatický košický šéfdirigent dokázal premeniť chronicky známu partitúru na skutočné poslucháčske dobrodružstvo. Hudobné naštudovanie omnoho plastickejšie než režijná koncepcia rozkrylo charaktery i motivácie postáv (vrátane zborových), takže divadelná dráma sa tu odohráva primárne v audiálnej zložke.
5.    Z výkonov na divadelných doskách by som ocenila spevácky zrelú Rusalku Kataríny Juhásovej, z koncertného pódia hlasovo očarujúcu a štýlovo autentickú Slávku Zámečníkovú v adventnom koncerte agentúry KAPOS.
6.    Bez odpovede.
7.    Operu SND zastihla storočnica vo fáze, ktorá bola kritickou ešte pred vypuknutím pandémie: v stave organizačnej aj ekonomickej krízy, z umeleckého hľadiska sotva v „standby móde“. Bude to znieť drasticky, no mám pocit, že naša prvá operná scéna sa ocitla na pomyselnom dne. Úprimne jej (i nám divákom) prajem, aby mala dostatok síl odraziť sa od neho. K tomu však bude potrebovať veľkú súčinnosť a kompetentnosť zriaďovateľa, ktorý ju nenechá dlhšie sa zmietať v personálnej a finančnej neistote.

Pavel UNGER
1.    Operná sezóna 2019/2020 sa vymykala zo štandardu z mnohých hľadísk. Do marca nik netušil o novom víruse a jeho nečakane zhubnom účinku na relatívne pokojný život. O čom sa však vedelo, bola storočnica SND a 60. výročie vzniku dnešnej Štátnej opery v Banskej Bystrici. Plus silné tušenie, že po februárových parlamentných voľbách sa preskupia politické sily. Zriaďovateľom našich operných divadiel je Ministerstvo kultúry, takže súvis tu je. Hľadať najvýznamnejší počin v rozbitej sezóne s nenaplnenými dramaturgickými plánmi je takmer nemožné. Nechcem uniknúť odpovedi, takže je to promptný reštart po uvoľnení reštrikcií v polovici júna v banskobystrickej Štátnej opere. To bol jednoznačný dôkaz o vzťahu súboru k svojmu publiku.
2.    O sklamaní ani nehovorím, lebo výsledok nikým nebrzdeného trendu upadania Opery SND sa dal predvídať. Odkedy Ľubica Laššáková za generálneho riaditeľa určila nekompetentného Vladimíra Antalu a ten toleroval dianie v opernom súbore pod novým vedením Rastislava Štúra, vyprchala posledná nádej na zmysluplný profil neopakovateľnej stej sezóny. Situácia sa nezmenila ani po Antalovom abdikovaní a jeho, dúfam, dočasnej náhrade Petrom Kováčom. Storočnicu reprezentatívnej inštitúcie nepochoval len koronavírus, ale najmä ľudská neschopnosť.
3.    Zo štyroch operných inscenácií a jednej operetnej, ktoré mali na Slovensku premiéry od septembra po február/marec, som videl len tri operné. V SND Dvořákovu Rusalku (nič viac sa za šesť mesiacov neudialo), v ŠD Košice Beethovenovho Fidelia a v ŠO Banská Bystrica Foersterovu Evu. Ak by v otázke nebolo čarovné slovo „obzvlášť“, za najpodnetnejšieho by som označil košického Fidelia. V réžii Bruna Bergera Gorského sa zrodilo, najmä záverečnou projekciou novinárskych obetí politických vrážd, úderné a apelatívne divadlo. Z dramaturgického hľadiska považujem za opodstatnenú rehabilitáciu Foersterovej Evy, ktorou banskobystrické divadlo pred šesťdesiatimi rokmi otváralo svoju činnosť.
4.    Z hľadiska hudobných naštudovaní sa nad priemer výrazne nevyšvihlo ani jedno. Azda najďalej zašiel košický Fidelio pod taktovkou šéfdirigenta Vinicia Kattaha. Aj keď náročnosť tejto partitúry a originálna hudobná koncepcia trocha nalomili väzy snaživého orchestra. Uznanie si zaslúži aj Ján Procházka za pohotový záskok na premiére banskobystrickej Evy.
5.    Vyložene exportné spevácke výkony som na navštívených premiérach nezaznamenal. Neznamená to však, že z lokálneho hľadiska sa neobjavilo viacero kreácií hodných pozornosti. V bratislavskej Rusalke popri vo svete ostrieľanom hosťujúcom Petrovi Bergerovi (Princ) bola príjemným prekvapením Rusalka Kataríny Juhásovej. V košickom Fideliovi dominovali nižšie mužské hlasy, univerzálny barytonista Marián Lukáč (Pizarro) a mladý, talentovaný basista Michal Onufer ako Rocco. Traja protagonisti bystrickej Evy (Patrícia Solotruková, Ľudovít Ludha a Šimon Svitok) zodpovedali nárokom partov.
6.    Na pandémiu nebol na svete nik pripravený. Zväčša divadlá pred ničivou silou vírusu nekapitulovali, aj keď zavreli svoje brány. Dojemné boli živé prúdy so spevom a vyznaniami umelcov z ťažko postihnutého New Yorku či Bergama. Slovensko je iná kapitola. Ministerka kultúry Natália Milanová neprezieravo ukončila sezónu 30. 4., takže na uvoľnenie zákazov v polovici júna pružne zareagovala len Banská Bystrica. Inde prázd­ninovali ďalej. Streamy operných predstavení z vlastných zásob ponúkli zasa iba Košice, ostatní argumentovali autorskými právami. Myslím, že najťarbavejší postoj zaujala Opera SND, ktorá na svoju storočnicu akoby úplne zabudla. Posledný júnový večer zorganizovala spoločný program troch súborov pred divadlom, ktorý výročie nereflektoval. Preforsírovaná snaha dokazovať jednotu svojbytných ansámblov, ktorá sa ukázala aj na galakoncerte 1. 3., nie je opodstatnená.
7.    Z predchádzajúcich odpovedí vyplýva, že kameňom úrazu slovenského kultúrneho života je prvá operná scéna. Nevidím nádej, že bez radikálnej zmeny vedenia dôjde k obráteniu kurzu. Kontinuita výnimočne nie je namieste. Téza „robiť pekné inscenácie“ je na úrovni materskej školy. Bez ohľadu na nepredvídaný vpád koronavírusu vybaviť stú sezónu premiérami Rusalky, Aidy a Figarovej svadby (napokon sa uskutočnila len prvá z nich, aj tá v dávno prekonanej inscenačnej poetike) bol dramaturgický faul. Núkalo sa dosť možností, ako reflektovať bohatú históriu operného domu, jeho zaujímavé a inšpiratívne kapitoly. Celý rad uskutočnených koncertov bol len vatou, akceptovateľnou nanajvýš v sezóne dosýta naplnenej relevantnou dramaturgiou. Galavečer k jubileu, kde sa prepletala predohra k Hubičke s úryvkom z Maryše (v televízii som vydržal sledovať jeho polovicu), nezodpovedal významu dňa. Opera pod vedením Rastislava Štúra prerazila pomyselné dno a to už je stav alarmujúci. Pritom umelecký potenciál súbor má a je aj preň škoda, že nedostáva tvorivé podnety. Najčerstvejšou informáciou z webovej stránky Opery SND je vznik nového postu „hlavného rezidentného dirigenta“. Jeho zmysel zatiaľ nik nevysvetlil. Záhadou je tiež v domovskom divadle nedirigujúci šéfdirigent, zároveň riaditeľ súboru v jednej osobe. Zhŕňam: každý deň bez vedenia s jasnou ví­ziou a programom obnovy dôvery v erbovú inštitúciu generuje novú škodu. Je to bolestivá diagnóza, ale inú nenachádzam.


Lýdia URBANČÍKOVÁ
1.    Jubilejnú 75. sezónu profesionálneho novodobého divadla si v Košiciach uctili kvalitnou dramaturgiou a dôstojnými umeleckými výsledkami. Výnimočným sa stalo uvedenie Beethovenovho Fidelia. Inscenácia upozornila na neustálu potrebu zápasu za slobodu, aktuálnu aj v súčasnosti. Vyvrcholením inscenácie bola projekcia novinárov, ktorí zahynuli v zápase o slobodu ľudstva i písaného slova. Ako najvýznamnejšie sa ukázalo hudobné naštudovanie šéfdirigentom Viniciom Kattahom, ktorý celé dielo dirigoval spamäti, celý priebeh opery hudobne prežíval spoločne s orchestrom a sólistami a zborom (zbormajster Lukáš Kozubík), čím vzniklo hudobne ucelené a dramaticky jedinečné predstavenie, ktoré posledné naštudovanie tohto diela pred 35 rokmi svojím umeleckým významom jednoznačne prekonalo.
2.    Košické naštudovanie Verdiho La traviaty. Zatiaľ čo hudobné a spevácke výkony aj v tejto inscenácii zodpovedali vysokej profesionálnej úrovni, s réžiou a scénickým stvárnením nebolo možné súhlasiť. Inscenátori sa snažili uviesť „inú“ La traviatu, do deja vniesli aj osobu skladateľa a jeho životný príbeh. Umieranie Violetty dokonca nekorešpondovalo s predlohou a so vzťahmi medzi protagonistami príbehu. V zrelom a umelecky adekvátnom hudobnom naštudovaní vynikli najmä sólistky Michaela Várady a Marianna Hochelová.
3.    Šefdirigent Vinicius Kattah pristupoval k partitúre La traviaty tvorivo. Dal si záležať na súlade orchestra so sólovým spevom i ansámblami, čím aj napriek neadekvátnej réžii vytvoril pôsobivý umelecký tvar.
4.    Fidelio v ŠD Košice.
5.    Titusz Tóbisz naštudoval Florestana na vysokej hereckej i speváckej úrovni so zmyslom pre dramatické stvárnenie postavy.
6.    On-line koncert orchestra, spoločné muzicírovanie hudobníkov cez internet, príprava repertoáru novej sezóny, ba aj koncert komorného súboru pred divadlom pod taktovkou Igora Dohoviča sprítomnili vzťahy divadelníkov a návštevníkov.
7.    Bez odpovede.


Článok bol uverejnený v čísle 10/2020. Teraz aj v PDF tu.

Updated: 08. 03. 2021
x