S hlbokým zármutkom prijala slovenská hudobno-pedagogická komunita, hudobná kultúra a veda správu o tom, že v posledný deň roka 2020 nás opustila muzikologička prof. Irena Medňanská. V lete oslávila svoje okrúhle jubileum a na stránkach časopisu Hudobný život (č.7–8/2020) jej bol venovaný profilový text. Na tomto mieste teda zhrniem iba to podstatné z jej curriculum vitae a z toho, čím prispela k rozvoju našej hudobnej pedagogiky a hudobného života.
Prof. Mgr. art. Irena Medňanská, PhD., zasvätila takmer štyri dekády svoje tvorivej práce Prešovskej univerzite ako pedagogička, neúnavná organizátorka umeleckej činnosti a aktivít pedagógov i študentov doma a v zahraničí. Ako absolventka Vysokej školy hudobnej Franza Liszta vo Weimare v Nemecku (akordeón) sa uplatnila na všetkých typoch hudobného školstva. Na Pedagogickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika (UPJŠ) v Prešove pôsobila od roku 1982. V rokoch 1988–1991 pôsobila na poste riaditeľky Štátnej filharmónie Košice, a to azda v najturbulentnejšom období plnom spoločenských zmien a ekonomických problémov.
V roku 1992 sa definitívne vrátila na akademickú pôdu. Pôsobila ako prodekanka pre zahraničné vzťahy na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove (1993–1997), neskôr na Fakulte prírodných a humanitných vied Prešovskej univerzity (PU) viedla Katedru hudby (1997– 2009). V rokoch 2011–2016 bola riaditeľkou Inštitútu hudobného a výtvarného umenia Filozofickej fakulty PU. Už na konci prvej dekády nového milénia sa postupne vyprofilovala na jednu z vedúcich osobností našej hudobnej pedagogiky, autorku početných vedeckých a odborných prác v tomto odbore, členku poradných orgánov pre hudobnú edukáciu, vyhľadávanú expertku na legislatívne otázky.
V rokoch 1992–2009 prof. Medňanská reprezentovala Slovensko v prezídiu Európskej asociácie pre školskú hudobnú výchovu (EAS), aj po tejto misii zostala doživotne čestnou členkou prezídia. Malého trpaslíka, akým bola slovenská hudobná pedagogika po páde železnej opony, dokázala presadiť do európskych kontextov, získať rešpekt a otvoriť okná do Európy. Výrazne sa pričinila o budovanie kultúrneho milieu regiónu východného Slovenska a Prešovskej univerzity, prispela k šíreniu jej dobrého mena v stredoeurópskom priestore a nemecky hovoriacich krajinách Európy. Rozlúčka so zosnulou sa uskutočnila v úzkom rodinnom kruhu 11. januára 2021 v Dome smútku v Prešove.
A teraz budem, s dovolením čitateľov, trochu viac osobná. Irenka, bola som tvojou študentkou na Prešovskej univerzite. Boli to nezabudnuteľné 90. roky plné možností, nádejí, plánov. Ty si bola v plnom rozkvete stredného veku, dokázala si reagovať na výz­vy, vložiť sa do všetkého naplno. Vedela si využiť každú príležitosť, fond, zahraničné štipendium, aby si svojich študentov vyslala do sveta, umožnila im rozlet a nadobúdanie skúseností. Ak sa vrátim krátko pred 90. roky, s obdivom konštatujem, že si dokázala ako zdatný manažér viesť profesionálne hudobné teleso, pritom s láskou vychovávať svoje dcéry Andrejku a Ľudku, vštepovať im hudobné hodnoty a lásku k hudbe, podporovať svojho manžela Karola na jeho umeleckej a vedeckej ceste, veľa cestovať, snažiť sa dať svojim študentom maximum.
Počas svojej životnej cesty a vo svojich profesijných aktivitách si vždy dokázala hovoriť ľuďom svoj názor priamočiaro, poukazovať na chyby preto, aby sa veci zlepšili. Málokto to robil s takým šarmom a bojovnosťou ako ty.
Irenka, boli chvíle krásne i problematické, zažila si úspechy i nezdary, ale vzdať sa a nebojovať – to bolo to posledné, čo by si spravila. Pre nás si bola a ostávaš vyčnievajúcim vzorom pracovitosti a stelesnením excelentných manažérskych kompetencií v tom najlepšom zmysle slova. Budeš nám chýbať. Verím, že v muzikantskom nebi už manažuješ anjelov, aby sa tu dole starali o hudobnú výchovu. Česť tvojej pamiatke.

Článok je uverejnený v čísle 01-02/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.

Updated: 20. 02. 2021
x