Ťažko uveriť, že už vyše pol roka svet zápasí s nebezpečným vírusom. Pre mnohých z nás je všetko ako sen – Mor Alberta Camusa, v ktorom sme sa zobudili v čase, keď pre Čínu, Taliansko, USA či Irán bol epidemický stav už drsnou realitou. Jednou zo šťastnejších krajín, v ktorej sa podarilo udržať koronavírus pod kontrolou, je takmer štvormiliónové Gruzínsko. Počas prvej vlny krajina dokázala zabrániť rýchlemu rozšíreniu vírusu vďaka prísnym obmedzeniam a zákazom (1200 prípadov a 17 úmrtí). Napriek tomu sa začiatkom septembra ani Gruzínsko nedokázalo vyhnúť druhej vlne a počet nakazených začal rapídne stúpať – aktuálne je to vyše 6200 prípadov a 37 úmrtí. Podobne ako v iných krajinách, aj v Gruzínsku zmenila pandémia životný štýl mnohým, hudobníkov nevynímajúc.

Presun do online sféry
Hudobný život sa veľmi rýchlo premiestnil do virtuálneho sveta. Vo vysielaní koncertov, opier či baletov, nahrávaní a kombinovaní sólovej, komornej alebo orchestrálnej hudby za pomoci technológie nezaostali ani gruzínski hudobníci. Napriek mnohým odvolaným koncertom a festivalom sme mali šancu vypočuť si najvýznamnejších interpretov a spevákov vďaka facebookovej stránke Veľkej koncertnej siene Konzervatória v Tbilisi, Hudobného centra Džansuga Kachidzeho aj Tbiliského divadla opery a baletu. Prvou reakciou mladých Gruzíncov na izoláciu bol vznik kampane „Rozšír hudbu a nie vírus“, do ktorej sa zapojili talentovaní hudobníci z Gruzínska aj zo zahraničia. Vďaka nej sa naše facebookové profily premenili na virtuálnu koncertnú sieň, v ktorej sme si mohli vypočuť rôzne nástroje a skladby realizované v domácich podmienkach.
Odvolanie najväčšieho festivalu na Kaukaze – Open Air, ktorý sa každoročne konával v Tbilisi pri jazere Lisis Tba – vyvolalo sklamanie u mnohých mladých poslucháčov elektronickej a rockovej hudby. Jeden z mála festivalov, ktoré sa napriek komplikovanej situácii podarilo zrealizovať, bol každoročný festival Žena a hudba, ktorý od roku 2013 ponúka koncerty, konferencie i premietania filmov. Jeho cieľom je zlepšenie situácie v oblasti nerovnosti mužov a žien v hudobnej komunite – s týmto problémom dodnes zápasia hudobníčky nielen v post­sovietskych krajinách. Tento rok sa festival obmedzil na online diskusiu, vysielanie v minulosti nahraných hudobných diel skladateliek a interpretiek a na videoklipy 19 hudobníčok, ktoré odpovedali na zaujímavé otázky.
Prvým postkoronovým festivalom, ktorý prebehol tradičným spôsobom – naživo –, bol nový trojdňový jazzový Midsummer Night Fest v auguste v Tbilisi. Zúčastnilo sa na ňom takmer 50 celosvetovo uznávaných hudobníkov (Beka Gočiašvili, Maia Baratašvili, Dini Virsaladze, Zaza Mardžanišvili...), ktorí sa po niekoľkomesačnej pauze konečne vrátili na scénu.
Z obľúbených a každoročne očakávaných medzinárodných festivalov, akými sú Telavi International Music Festival a Tsinandali Festival, sa v septembri uskutočnil iba posledne menovaný. Konal sa pod holým nebom, trval štyri dni. Napriek prísnym opatreniam a veľmi obmedzenej medzinárodnej leteckej doprave bol úspešný vďaka významným hudobným osobnostiam z Gruzínska aj zo zahraničia (pricestovali klaviristka Martha Argerich, dirigent Gianandrea Noseda či huslita Daniel Lozakovich).


Kreativita v izolácii
V priebehu uplynulých mesiacov sa ukázalo, že ani pandémia nedokázala zastaviť tvorivosť. Práve naopak, skladatelia začali hľadať nové cesty, ako preniesť hudbu do internetového priestoru, a vírus sa stal častou témou novoskomponovaných skladieb pre virtuálne predvedenie (Covid19 fúga Nicholasa Papadimitrioua, Coronavirus etuda pre klavír a dezinfekčnú utierku Jeffa Depaoliho...). Jednou z prvých skladieb týkajúcich sa aktuálnej témy je aj Pandemic pre sto hudobníkov v izolácii od gruzínskeho skladateľa Koku Nikoladzeho. Krátku skladbu napísal na objednávku Filharmónie Oslo, premiéra sa uskutočnila 22. apríla na jej webstránke.
Situácia priniesla aj vznik medzinárodného tria, ktorého hlavnou úlohou bolo zaznamenanie voľnej improvizácie cez aplikáciu Zoom a vytvorenie troch rôznych variantov tej istej hudby. Traja hudobníci –  Rezo Kiknadze z Tbilisi, Anuka Kontridze z Mníchova a Nick Davitashvili z Melbourne – využili nepresnosti a defekty internetového pripojenia ako inšpiráciu pre tvorbu. Podľa jedného z členov skupiny, skladateľa a bývalého rektora Tbiliského konzervatória Reza Kiknadzeho, je simultánnosť iba jedným, no nie hlavným, z rôznych aspektov hudby. Spoločná „nesimultánna“ tvorba by podľa neho nemala byť prekážkou.
Ďalším dôležitým projektom, ktorého základom je virtuálne muzicírovanie s ohľadom na defekty internetového spojenia alebo nekvalitný zápis hudby, je Kiknadzeho Metachronous Coronation Mass. Skladba inšpirovaná Mozartom a vytvorená špeciálne...

...pokračovanie článku v čísle 10/2020. Teraz aj v PDF tu.

Updated: 08. 03. 2021
x