"Centrum Piačekovho kompozičného záujmu predstavujú multimediálne projekty, synteticky spájajúce hudobný prejav s prvkami naivného divadla (Corrado, 1993; !AHORA FUERA DE BURLAS!, 1994). Pri svojich kompozičných realizáciách vychádza z princípu hry, pričom využíva techniku koláže, citácií a alúzie na sféry „nevážnej“ hudobnej kultúry (filmová hudba, pop music). Sám pritom v rámci svojich projektov vystupuje ako interpret-multiinštrumentalista, ktorý riadi naštudovanie i pódiové predvedenie kompozícií. Tieto ideály ho vedú k úzkej spolupráci s umelcami z ďalších umeleckých odvetví (divadlo, výtvarné umenie).
Za najväčší úspech autora možno považovať udelenie prvej ceny skladbe Flauto dolce ’91 na 13. súťaži skladateľov elektroakustickej a počítačovej hudby Russolo-Pratella 1991."
(GODÁROVÁ, Katarína: Marek Piaček. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 226.)