Disk, ktorý vyšiel s podporou Hudobného fondu, obsahuje štyri projekty: Z obskúrneho virtuálneho muzikálu Wolandia, Komprovizácie v sieti, Nepopulárne piesne a Pentrofónia. Prvý projekt je zostavený z ukážok virtuálneho muzikál-kabaretu Wolandia na motívy románu Michaila Bulgakova Majster a Margaréta, a to z inštrumentálnej časti Intro: Stratení v nákupnom bludisku, kde znejú saxofóny, organ, husle, klavír, ale aj stará „dokrkvaná“ vojenská poľnica i zvuky plastikových pohárov, a troch piesní na texty Petra Milčáka a Jula Fujaka.
Druhý projekt je kombináciou vypísanej „komponovanej“ hudby a improvizovanej hry. Vznikal aj prostredníctvom internetu (časti sa nahrávali na Slovensku i v Čechách a komunikácia prebiehala cez internet). Dôležitú úlohu hrá zvuk klavíra a preparovaného klavíra v okrajových častiach, kým v strednej časti sa pripájajú saxofón a akordeón. Atonálnymi postupmi, „rozhodením“ tónov do priestoru viacerých oktávových polôh (na spôsob Klangfarbenmelodie), „náhodnými“ postupmi a sonoristikou je tento projekt blízky okruhu vážnej hudby obdobia avantgardy 50. až 60. rokov pripomínajúcej Ligetiho a Bouleza.
Nepopulárne piesne (cyklus deviatich piesní) sú z celkom iného žánrového okruhu – viac typu underground music a politickej protestnej piesne ešte z obdobia socializmu (sú tu prítomné analógie s produkciou skupiny Maťkovia a Ospalý pohyb – Zabudnutý ohyb Martina Burlasa).
Pentrofónia má 6 častí: Pe(i)ntro, Na dedovej povale, Vianoce robia maličkosti, Nepokoj v pokoji, Dráždivé kráže a Pentrokóda. „Pentro znamená v kysuckom nárečí povalu či pôjd v stodole alebo v dome. Táto skladba u mňa vychádza z môjho detstva, keď sme s bratom Edom chodili na povalu dedovho domu v kysuckej obci Podvysoká, kde sme sa hrali s jeho už polozabudnutými, zaprášenými hudobnými nástrojmi – veľkými bubnami a tzv. chodníkovým cimbalom, ktorý ma fascinoval asi najviac,“ píše autor v sprievodnom texte. „Povala ako úžasný tajomný priestor nás provokoval k objavnej hravosti, zvuky vŕzgania drevenej podlahy, trámov, šúchanie drsnej omietky komína sa miešali so zvukmi rádia a hry na harmonike, ktoré prichádzali zdola, z kuchyne. Pentrofónia je v istom zmysle poctou tomu, čo sa na povale – a nielen na nej – cez mojich predkov ku mne dostalo.“
Štvrtý projekt má súvislosť s druhým v spôsobe kombinovania zvukových objektov, improvizačným charakterom, preferenciou atonálnych a avantgardných postupov, vrátane zvukových koláží, rôznych typov rozozvučania nástrojov i rôznych materiálov a pod.
Podľa Fujakových slov Pentrofónia „zámerne artikuluje aj pocit chaotického presýtenia a s ním súvisiacu únavou, ktoré z postmodernej euroatlantickej kultúry – s výnimkou našich ‚pentrových priestorov‘ – už dlhodobo pociťujem.“
Konvergencie do vrecka môžu vzhľadom na svoju rozmanitosť nájsť širší okruh záujemcov, na druhej strane ale môžu mať aj určitú nevýhodu v tom, že neoslovujú istý typ poslucháčov zameraných na konkrétny hudobný žáner či štýl. V každom prípade však ide o zaujímavý hudobný projekt Jula Fujaka, ktorý tiež ako autor viacerých publikácií v oblasti semiotiky, reflexie nekonvenčnej, ambivalentnej, periférnej, intuitívnej (a inej) hudby, dlhodobo prepája teoretický a praktický aspekt vo svojej umeleckej a vedeckej činnosti.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.