Estonian National Symphony Orchestra
N. Järvi
Zásluhou známeho britského vydavateľstva Chandos je k dispozícii nahrávka troch orchestrálnych opusov Eugena Suchoňa. Na jej realizácii participovali renomovaní zahraniční interpreti: dirigent Neeme Järvi a Estónsky národný symfonický orchester. Nebýva v posledných dekádach zvykom, aby tvorba našich autorov rezonovala v širšom medzinárodnom kontexte. Poteší preto o to viac, že ide o reprezentatívnu prezentáciu kľúčových diel klasika slovenskej hudobnej moderny. Baladická suita (1936) predstavuje vyspelú kryštalizáciu Suchoňovho dozrievania v medzivojnovom období, suita Metamorfózy (1953) vznikla v čase, kedy skladateľ v hektickom období svojho vývoja poznačenom vynútenou revíziou Krútňavy a v dobe, ktorá viedla na Slovensku k simplifikácii umeleckej tvorivosti, podčiarkol reminiscenčným spôsobom profesionalitu svojich štýlových konštánt. Symfonietta rustica, premiérovaná v roku 1957, predstavuje vrcholný opus inštruktívne zameraného cyklu Obrázky zo Slovenska, ktorým skladateľ hodlal prispieť k výchove poslucháčov hudby od detského veku do dospelosti. Všetky tri diela vznikli inštrumentáciou klavírnej predlohy.
Ak Suchoň, sám výborný klavirista, už v tejto podobe predstavil kvality svojej imaginácie, tektonickej disciplíny a originálnej expresie, v orchestrálnej verzii charakteristiky jeho kompozičného štýlu vynikli ešte plastickejšie. Akcent na baladicko-rapsodický základ podmieňujúci nepokojné vlnenie jeho hudby, napájaný z novoromantických intencií a presvetlený farebnými impulzmi estetiky hudobného impresionizmu inšpiroval viacerých dirigentov a orchestrálne telesá. Baladická suita ožívala najskôr zásluhou „neslovenských“ dirigentov. Premiéru skladby uviedol Karel Nedbal, v roku 1938 zaznelo dielo v Prahe s Českou filharmóniou a Karlom Šejnom, v rokoch 2. svetovej vojny sa Baladická suita dostala do nemeckých orchestrov a zahraničia zásluhou Karla Böhma. Jej kvality potvrdilo aj uvedenie Krešimirom Baranovićom na 1. ročníku medzinárodného festivalu Pražská jar (1946). Neskôr sa s dielom vyrovnávali aj domáci interpreti a vznikali aj prvé nahrávky. Naštudovania Ľudovíta Rajtera, ktorý mimochodom Baladickú suitu uviedol už v čase svojho pôsobenia v rozhlasovom orchestri v Budapešti, a neskôr Ladislava Slováka, žiaľ, nie sú na nosičoch zaznamenané. Po Václavovi Jiráčkovi s Českou filharmóniou nahrala Baladickú suitu Slovenská filharmónia pod taktovkou Zdeňka Košlera, existuje tiež LP Ondreja Lenárda so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu. Metamorfózy i Symfoniettu rustiku poznáme vďaka nahrávkam dvoch domácich dirigentských osobností – Rajtera, ktorý premiérovo obe diela krátko po ich vzniku uviedol, a Slováka.
Metamorfózy naštudovali a nahrali Košler, Lenárd, z mladšej generácie Peter Feranec, Symfoniettu rustiku Róbert Stankovský. Existuje tak zaujímavý porovnávací materiál. Na interpretačnú analýzu tu však nie je dostatočný priestor. Spomeniem preto len niekoľko kľúčových charakteristík, ktoré možno zaregistrovať pri kontakte „Estóncov“ so Suchoňom. Nahrávka vznikla v rokoch 2013 a 2014, kedy sa Järvi (1937) blížil k osemdesiatke. Tento tallinský rodák, žiak Jevgenija Mravinského, zakladateľ moderného dirigentského umenia v Estónsku, šíri svoju charizmu aj vo svete, najmä po roku 1980, kedy emigroval do USA, kde pôsobil na čele symfonických telies v Detroite, Los Angeles, Pensylvánii a v New Jersey. Je zasväteným interpretom hudby svojich krajanov (o. i. Arva Pärta) a severských autorov (Gade, Grieg, Sibelius, Nielsen). V Suchoňovej hudbe pochopil, postihol jej vnútornú energiu a osciláciu medzi baladizmom a rapsodickým nepokojom. Lyrické partie poníma citlivo, bez náznakov sentimentality či rozplývavého lyrizmu, a s rovnakou intenzitou vo všetkých troch dielach (mimochodom po prvýkrát nahraných na jednom nosiči). Výborná kvalita zvukového záznamu umožňuje oceniť interpretačný vklad estónskeho orchestra pod Järviho vedením, charakteristické suchoňovské vlnenie má na nahrávke napätie i logiku, vyniká plastické stvárnenie kontrastov i muzikantsky vrúcne sólové pasáže (hoboj v 2. časti Baladickej suity, klarinet v predposlednej časti Metamorfóz, husle v úvode Symfonietty rustiky).
Järvi pochopil Suchoňovu hudbu ako monolit s minimálnymi odsadeniami medzi časťami cyklických kompozícií, azda preto trvajú v jeho podaní napríklad Metamorfózy o 5 minút kratšie než nahrávka diela s Košlerom. K hodnote CD prispieva aj dizajn: jemná silueta zrúcaniny Devína na obale, výstižný text v booklete z pera britského muzikológa Grahama Melvilla-Masona, výborného znalca českej i slovenskej hudby (uvádza, že svoj text konzultoval so Suchoňovým vnukom Richardom Štilichom). Za zamyslenie stojí len mierna nejednotnosť v poradí interpretovaných skladieb: na obale sa uvádza Symfonietta rustica, Baladická suita, Metamorfózy, zvukový záznam však prezentuje presne opačný sled, v texte bookletu sa zasa zachováva chronologická postupnosť vzniku skladieb. V každom prípade vydavateľstvo Chandos touto nahrávkou významným spôsobom prispelo k šíreniu dobrého mena hudby Eugena Suchoňa v medzinárodnom kontexte.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.