Miki Skuta,
Sisa Michalidesová,
Boris Lenko
Intimita sa dnes nielen transformuje, ale dokonca aj transmutuje. Nemenia sa iba formy, v ktorých sme ochotní prežívať našu intimitu, ale menia sa aj obsahy, ktoré intimitu vyjadrujú. Otváranie intimity sa navyše stáva akýmsi povinným programom posilňovania našej identity, ako o tom s poľutovaním píše britský sociológ Richard Sennett. Pod tlakom skupinovej konformity rastie očakávanie maximalizácie intimity a vzniká tzv. ideológia intimity, keďže sa stále viac presadzuje viera, že (1) blízkosť medzi ľuďmi predstavuje morálne dobro, (2) vývoj individuálnej osobnosti optimalizuje zažívanie blízkosti a tepla s druhými a (3) pôvod všetkého zla v spoločnosti možno lokalizovať do impersonalizácie, odcudzenia a chladu v medziľudských vzťahoch.
Titul Sisa a sivý holub je symptomatickým produktom sociokultúrneho vývoja intimity, ktorý Sennett načrtáva vo svojej knihe The Fall of Public Man (1977). Hudobný album, ktorý vznikol ako súčasť dvojprojektu (autobiografická kniha + CD) Sisy Michalidesovej, má vyjadrovať spomienky na ťažšie aj ľahšie obdobia jej mladého života, pocity zo samoty a ich kontrast – ľudské vzťahy a lásku.
Absolútnu väčšinu tvoria hudobné skice (niektoré poznáme z iných interpretácií na starších Sisiných projektoch 3+1 a Zimní kúzelníci), ktoré sa v notovej podobe dostali do rúk Mikimu Skutovi, aby ich interpretoval a „dointerpretoval“ či „doimprovizoval“, neraz použitím vrstvenia dvoch, výnimočne troch klavírov pomocou playbacku. Pomedzi ne sa v nepredvídateľných intervaloch umiestnilo zopár miniatúr interpretovaných Borisom Lenkom na akordeóne (niekedy aj spolu s klavírom) a výnimočne aj Sisa „vykukne spoza rohu“ so svojou píšťalou a hlasom a čo-to zanôti sama alebo s pozvanými pánmi interpretmi. Spočiatku sa to počúva príjemne, v pohode, miestami až vzrušujúco, ale čoskoro prídu otázky: Prečo tie veľké skoky vo zvukových farbách? Je to jazz alebo vážna hudba? Čo chcela vyjadriť dramaturgia tohto albumu? Nie je to trochu rozmazané – povedané Stanislavského slovníkom? Pre koho je album určený?
Veľa nápadov, veľa rôznorodostí, veľa nepredvídateľnosti... A pre niekoho možno zase nuda. Ale bez debaty platí, že každá pôvodná tvorba je vítaná, najmä keď jej máme ako šafranu, a o to viac, že v tomto prípade je aj o využití synergie z intelektuálnej a umeleckej interakcie takých tvorivých umelcov, akými sú Skuta, Michalidesová a Lenko.
Album nemá údaj o vydavateľovi ani vročenie, identifikácia hudobného líderstva z obálky je konfúzna, ale má pekný obal s ilustráciou Kataríny Vavrovej a rovnako pekný text Vladimíra Godára, ktorý výstižne nazýva hudbu na nosiči „alternatívou Sisy Michalidesovej“ a okrem iného chtiac-nechtiac potvrdzuje zarámcovanie tejto hudby do „ideológie intimity“...
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.