Hudobný fond vydal v roku 2016 ďalší zaujímavý titul – autorské CD významného slovenského skladateľa Ivana Paríka (1936 – 2005), ktorý patril k senzitívnym a lyrickým tvorcom so zmyslom pre krásu a jej detaily, pre cit, spravodlivosť a vnímanie duchovných hodnôt. Nahrávku tvoria výlučne Paríkove sonáty pre sólové nástroje, ktoré reprezentujú jednu z dôležitých etáp jeho tvorby. Názvy diel nemajú evokovať sonátu, ako ju poznáme z obdobia klasicizmu, ale odkazujú na staršie použitie slova – canzona da sonar, dôležitú inštrumentálnu formu (vyvinula sa z piesne) z konca 16. a začiatku 17. storočia.
Skladateľovým cieľom v sonátach bolo maximálne možné využitie výrazových a farebných možností jednotlivých sólových nástrojov (flauta, 1962; klavír, 1966; violončelo, 1967; husle, 1971; Sonáta-kánon pre violončelo a magnetofónový pás, 1971 – 5-hlasný kánon tematicky zhodný s violončelovou sonátou; hoboj, 1973; klarinet, 1974; fagot, 1975; trúbka, 1975; viola, 1983). Tieto diela odrážajú Paríkov osobitý rukopis, ktorý sa v podstate vykryštalizoval už počas vysokoškolských štúdií na VŠMU v Bratislave a v priebehu jeho celoživotnej skladateľskej dráhy nepodľahol výraznejším zmenám. Charakterizujú ho hlboká emocionalita a intimita výrazu na báze prepojenia impresionistickej zvukovosti s webernovskou koncíznosťou a voľným serializmom.
Pre Paríka bol v kompozičnom procese mimoriadne dôležitý problém času, stelesneného vo zvuku (a šíriaceho sa v čase), ktorý je hlavným vyjadrovacím prostriedkom v hudbe. Staval do protikladu čas chronologický a čas hudobný, v ktorom rozhoduje vzťah medzi zvolenými hudobnými prostriedkami a celkovou hudobnou formou (dôležitú funkciu tu hrá aj samotná pauza). Blízky vzťah k výtvarnému umeniu autora inšpiroval k hľadaniu paralel medzi hudbou a obrazom, medzi vizuálnym a auditívnym vnemom, pričom sa do jeho tvorby premietol v podobe kreatívneho experimentovania s vizualizáciou notového zápisu. Práve grafická úprava notového záznamu má u interpreta vzbudiť estetický zážitok a stimulovať ho ku kvalitnému interpretačnému výkonu.
Hudobníci z dnes už renomovaného súboru Quasars Ensemble Paríkov zámer naplnili. Interpretácia jednotlivých sonát je na kvalitatívne vysokej umeleckej úrovni a odkrýva poslucháčovi na jednej strane krehký, intímny svet skladateľa, na strane druhej vytvára priestor pre vlastný emocionálny zážitok. Žiada sa vyzdvihnúť aj výbornú kvalitu nahrávky (Rastislav Pavlík, Ivan Buffa), čo nebýva pravidlom. Tento titul spĺňa všetky predpoklady, aby uspokojil náročných poslucháčov a milovníkov hodnotnej hudby.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.