Moyzesovo kvarteto si v uplynulom roku pripomenulo 40 rokov svojej existencie a tým potvrdilo status najdlhšie fungujúceho komorného telesa na Slovensku. Vďaka ich dlhoročnej bohatej nahrávacej činnosti pre domáce i zahraničné vydavateľstvá by určite nebol problém pri tejto príležitosti zostaviť zo starších nahrávok hoci aj hneď niekoľko CD typu „best of“. O to viac treba oceniť rozhodnutie Hudobného fondu požiadať „moyzesovcov“ o nové CD s dôležitými opusmi slovenskej kvartetovej literatúry.
Kompaktný disk ponúka štúdiové nahrávky piatich diel v pomerne širokom rozptyle doby vzniku (1969 až 2000) od piatich slovenských skladateľov. Neprekvapuje, že medzi nimi nechýba Alexander Moyzes, ktorému teleso od roku 1981 vďačí za svoje meno. Jeho Sláčikové kvarteto č. 2 op. 66 (1969) je zaujímavým dokumentom autorovho návratu ku komornej tvorbe po veľmi dlhom období (40 rokov od dokončenia Sláčikového kvarteta č. 1). Jeho generačného druha Jána Cikkera reprezentuje Sláčikové kvarteto „Domovina“ (1986), ktoré je autorovým komorným testamentom a tvorí komentár (či skôr dopovedanie) k prírodným scénam jeho poslednej dokončenej opery Zo života hmyzu. Ladislav Burlas je zastúpený Sláčikovým kvartetom č. 3 „In memoriam D. D. Šostakovič“ (1977). Skladateľ týmto dielom uzavrel triptych kvartetových kompozícií venovaný významným osobnostiam európskej hudby 20. storočia (Bartók – Prokofiev – Šostakovič). Sláčikové kvarteto Dušana Martinčeka (dokončené v roku 1985) je dokumentom výraznej štýlovej zmeny, ktorá uňho nastala v priebehu 80. rokov. Experimentuje tu s polymetrickými vzťahmi a definitívne sa odkláňa od neskororomantickej tradície, silne prítomnej v jeho predchádzajúcich dielach. Ako posledná na CD zaznieva skladba Korczak in memoriam – fragmenty pre sláčikové kvarteto (2000) od Romana Bergera. Sedem miniatúr, vyčlenených z rovnomenného rozsiahlejšieho vokálno-inštrumentálneho diela pripomínajúceho hrdinské sebaobetovanie poľského lekára Janusza Korczaka, v sebe neobyčajne silným spôsobom spája smútok, pokoru i nádej.
Koncom roka sa objavila pomerne nečakaná informácia, že 40 rokmi fungovania Moyzesovho kvarteta v nezmenenom personálnom obsadení sa zároveň táto veľká kapitola jeho histórie uzatvára: zo zdravotných dôvodov post primária opustil Stanislav Mucha. Teleso však bude fungovať naďalej (na čele s huslistom Jozefom Horváthom), jeho posledné CD nahraté v „legendárnej“ zostave však týmto momentom získava o to väčšiu symbolickú hodnotu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.