Hudba je oddávna súčasťou osláv vianočných sviatkov, cirkevná bola spočiatku v latinčine, no v 13. storočí sa – údajne aj pod vplyvom učenia sv. Františka z Assisi – začali objavovať koledy v národných jazykoch či dialektoch. Tie sa ešte počas stredoveku rozšírili z Talianska do Francúzska, Nemecka a neskôr aj na britské ostrovy. Tam sa v roku 1426 v diele Johna Audelaya po prvýkrát objavila typická anglická „carol“. Vianočná hudba to nemala vždy ľahké. Napríklad Oliver Cromwell ju zakazoval ako hriešnu a puritánski protestanti v celej Európe ju odmietali tiež. K tradičným vianočným koledám patrí špecifický religiózny kontext a stáročná história, rovnako zaujímavá je však i novšia vianočná tvorba.
Medzi najznámejšie Vianocami inšpirované diela klasickej hudby možno nepochybne zaradiť Tallisovu Omšu, Weihnachtshistorie Heinricha Schütza, Pastorale sur la Naissance Jesus Christ Marca-Antoina Charpentiera, Vianočné oratórium Johanna Sebastiana Bacha, Českou mši vánoční Jana Jakuba Rybu, z novších Oratorio de Noël Camille Saint-Saënsa, L’Enfance du Christ Hectora Berlioza či Ceremony of Carols Benjamina Brittena. Naproti tomu populárne vianočné piesne 20. storočia nemajú často s Vianocami mnoho spoločného a viažu sa skôr k príchodu zimy. Medzi najpopulárnejšie patrí Christmas Song (1944), ktorú preslávil Nat King Cole, Have Yourself a Merry Little Christmas (1944) zložená pre film Meet Me in St. Louis, Winter Wonderland (1934), Santa Claus is Coming to Town (1934), pieseň White Christmas (1940), ktorú naspieval Bing Crosby do filmu Holiday Inn či Let It Snow (1945).
Je zaujímavé, že viaceré z týchto hitov pôvodne vôbec neboli vianočnými piesňami. Napríklad Let It Snow vznikla počas horúčav v Kalifornii a jej autori Samuel Cohen a Jule Styne pri komponovaní snívali o chládku, pieseň Sleigh Ride je o narodeninovej oslave a vo Winter Wonderland Vianoce vôbec nie sú zmienené. Pieseň Jingle Bells, ktorú v roku 1857 zložil James Lord Pierpont, mala pôvodne podtitul One Horse Open Sleigh a bola určená na Deň vďakyvzdania. Pierpont ju vytvoril pre sánkarske preteky v americkom mestečku Medford. V populárnej hudbe naspieval Bob Geldof s kapelou Band Aid v roku 1984 na pomoc Etiópii pieseň Do They Know It’s Christmas? Vianočné piesne nahrali skupina Queen (Thanks God It’s Christmas), Bruce Springsteen, Elvis Presley, Barbra Streisand, Frank Sinatra, Mariah Carey či George Michael s kapelou Wham (Last Christmas), pokračovať by sa dalo donekonečna. Vianoce sa ako téma dostali aj do jazzu i world music, z exotických nahrávok sú zaujímavé napríklad „jazzové Vianoce“ kvinteta talianskeho trubkára Paola Fresu s bandoneonistom Danielom di Bonaventurom či fascinujúce Karibské hudobné Vianoce s Lara Brothers z Trinidadu. Ale tipov na vianočné počúvanie je, samozrejme, ešte oveľa viac.
Barokové vianočné piesne z Provensálska
Noël, populárna vianočná pieseň, bola vo Francúzsku známa už od renesancie. Pôvod týchto nápevov možno hľadať v stredovekých mystériách, no svoje zlaté časy zažívali najmä v 16. a 17. storočí. Pôvodné vianočné piesne mali vlastnú melódiu a text, v období renesancie ich obľuba však vzrástla natoľko, že si autori vypožičiavali melódie z iných populárnych piesní alebo parafrázovali svetské chansony. Výsledkom bola variabilita textov i melódií a využitie liturgických i svetských prvkov v dielach, poukazujúce na výmenu, ku ktorej v tých časoch medzi „nízkou“ a „vysokou“ kultúrou dochádzalo.
Osobitou kapitolou sú vianočné piesne z Provensálska, spievané v starom okcitánskom jazyku langue d’oc, ktoré fascinujú originalitou i spracovaním. Projekt Barokové vianočné piesne Provensálska (Alpha, 2007), ktorý realizoval súbor starej hudby La Camera delle Lacrime pod vedením Bruna Bonhoureho, prináša na CD tvorbu dvojice provensálskych autorov, Natalisa Cordata a Nicolasa Sabolyho. Obidvaja tvorili v 17. storočí. Sú známi ako autori textov, melódie často preberali z dobových populárnych piesní a sakrálnej hudby. Natalis Cordat žil niekedy medzi rokmi 1610–1663 a hoci sa zachovalo len veľmi málo z jeho diel, patrí medzi ne aj 65 kolied, z toho 14 v okcitánčine. Cordat dokáže byť vo svojich dielach veľmi emocionálny a prostredníctvom hudobných afektov vyvoláva v poslucháčoch pocity ľútosti a viny. Zároveň sa nebojí vyjadrenia intímnych citov, akými sú láska či vášeň. Jeho vlastné melódie vynikajú pestrosťou, no rovnako využíva aj nápevy z iných diel a pri písaní vianočných piesní sa okrem duchovnej hudby nebráni ani inšpirácii melódiami z populárnych dobových chansonov. Cordatove koledy v okcitánskom jazyku sú napísané „à la paysande“, teda na spôsob rustikálnych pastierskych piesní. V niektorých textoch dokonca uvádza mená konkrétnych dedinčanov a spomína ich charakterové nedostatky, čo muselo u dotknutých spôsobiť poriadny rozruch. Piesne často končia modlitbou, v ktorej je Boh žiadaný o ochranu ľudí a miest.
Nicolas Saboly (1614–1675) pôsobil ako kapelník a organista v Kostole sv. Petra v Avignone. Jeho skladby boli uvádzané a vydávané tak často, že sa stal jedným zo symbolov renesancie provensálskej kultúry. Sabolyho hudba vychádza z populárnych chansonov i z obľúbených air de cour. Pohľad na náboženstvo, ktorý prezentuje vo svojich vianočných piesňach, je ľudový, plný bizarných, diabolských či groteskných postáv, preto jeho hudbu doboví poslucháči vnímali ako podmanivú. Viaceré piesne vychádzajú zo starších stredovekých nápevov a ústne tradovanej textovej predlohy. Cordatova a Sabolyho hudba ukazujú, aké pestré a zaujímavé boli barokové vianočné piesne Provensálska, kombinujúce prvky ľudovej kultúry i komponovanej hudby, diela sekulárne i sakrálne, lokálne i univerzálne, vo francúzštine i v jazyku langue d’oc.
Nemecké Vianoce v 17. storočí
Album Seventeenth Century Christmas Eve (Winter & Winter, 2001) je akási „hudobná pohľadnica“ rekonštruujúca dobové Vianoce v nemecky hovoriacich krajinách. Autormi koncepcie nahrávky sú muzikológovia Annegret Siedel a Konrad Ruhland, album nahrala švédska sopranistka Susanne Rydén so súborom starej hudby Bell’Arte Salzburg. Teleso založila v roku 1995 baroková huslistka Annegret Siedel, okrem iného sa špecializuje na nemeckú a rakúsku hudbu 17. a 18. storočia a účinkovalo na viacerých významných medzinárodných festivaloch. Vianočný album prináša 13 barokových skladieb vytvárajúcich pôsobivú dramaturgiu v duchu barokových Vianoc. Skladby na CD reflektujú bohatstvo barokovej vianočnej hudby: od jednoduchých piesní po slávnostné liturgické spevy. Nahrávka začína skladbou Dietricha Buxtehudeho, lyrickou drámou na tému narodenia Krista s textom z Evanjelia podľa Jána. Skladba Johanna Rosenmüllera predstavuje sasko-durínsku tradíciu barokovej vianočnej hudby miniatúrnym duchovným koncertom Lieber, lieber Herre Gott.
Inštrumentálna pastorálna sonáta vo Viedni pôsobiaceho Johanna Heinricha Schmelzera prináša osobité juhonemecké špecifikum – „pastiersku vianočnú hudbu“. Hudba chorálu Wachet auf! Ruft uns die Stimme Franza Tundera, Buxtehudeho predchodcu v Lübecku, patrí neodmysliteľne k Vianociam a spracovalo ju množstvo skladateľov pred ním i po ňom, okrem iných i Johann Sebastian Bach. Proroctvo o Vianociach podľa Knihy proroka Izaiáša patrilo k osobitostiam nemeckej hudobnej tradície oblasti Vogtland, kde pôsobil Johann Georg Reichard, ktorý komponoval hlavne neskorobarokové kantáty. Od tohto autora pochádza aj dielo Weihnachts-Weissagung. Album ďalej ponúka 2-časťovú pastorálnu sonátu od Johanna Josepha Fuxa, kapelníka viedenského dvora, ktorá vyniká vďaka dômyselnému prepojeniu tradícií nemeckej hudby a vplyvu talianskeho štýlu. Prehliadka barokových Vianoc končí strofickou tanečnou piesňou Aria de Nativitate Domini od organistu z regensburskej katedrály Johanna Georga Reichweina. Hoci priestor dostávajú i slávne mená nemeckého baroka, akými sú Buxtehude, Fux alebo Biber, album prináša hlavne skladby menej známych a zriedkavo uvádzaných autorov: Rosenmüllera, Schmelzera, Schildta a Leuttnera. Väčšina skladieb je určená pre sólový hlas a súbor v zostave dvoje barokových huslí, viola da gamba, pozitív a lutna, pričom prináša informáciu o rozdielnych kompozičných prístupoch autorov z rôznych geografických oblastí nemecky hovoriacich krajín.
Christoph Graupner: Vianočné oratórium
Nemecký skladateľ a čembalista obdobia vrcholného baroka Christoph Graupner (1683–1760) bol súčasníkom Bacha i Händela. Už počas života bol mimoriadne uznávaný ako skladateľ aj interpret. Rozsah jeho diela je fascinujúci, prekonáva Bacha a takmer sa vyrovná najplodnejšiemu autorovi doby, Telemannovi. Skomponoval množstvo opier, koncertov a orchestrálnych suít, komornej hudby i diel pre klávesové nástroje, ktoré spájajú francúzsky a taliansky štýl. Najviac však udivuje neuveriteľný počet Graupnerových kantát (1418), ktorým sa venoval v rokoch 1709–1754. Pôsobil ako čembalista v Hamburskej opere, ako 26-ročný získal miesto kapelníka v Darmstadte, kde komponoval do roku 1754, keď oslepol a o 6 rokov neskôr zomrel. Na darmstadtskom dvore mal dobré postavenie a jeho hlavnou pracovnou náplňou bolo skomponovať novú kantátu na každú nedeľu a sviatky. Graupnerova hudba upadla po jeho smrti na dlhú dobu do zabudnutia, šťastnou zhodou okolností sa však zachovala kompletná. Do jeho kompozičného odkazu patrí i 192 kantát pre Advent a obdobie Vianoc. Graupner svoje vianočné kantáty nikdy nezoraďoval do väčších celkov, skutočné „Vianočné oratórium“ teda nenapísal, no analógia so známym Bachovým dielom viedla belgického dirigenta, čembalistu a muzikológa Floriana Heyericka k tomu, aby túto kolekciu kantát v roku 2010 pre vydavateľstvo Ricercar prezentoval ako liturgický a hudobný celok a dal mu odvážny názov Vianočné oratórium. Na nahrávke Heyerick spolupracuje so zborom Ex tempore a súborom Mannheimer Hofkapelle. V Graupnerových kantátach absentuje postava Evanjelistu, ktorú Bach využil na prepojenie šiestich kantát Vianočného oratória. Väčšina textov pochádza z pera básnika Johanna Lichtenberga, ktorý bol významnou postavou nemeckého osvietenstva. Texty vychádzajú z protestantskej tradície, majú moralistický obsah a sú naplnené pocitmi pokánia a ľútosti. Graupner v áriách využíva takmer výlučne bas a soprán, nástrojovú rôznorodosť do jeho diel prinášajú nástroje ako šalmaj, viola d’amore, flauta d’amore, lesný roh a 4 tympany, pričom túto zostavu dokáže využívať v prekvapivých kombináciách. Jeho vianočné kantáty pracujú s imaginatívnym a expresívnym hudobným jazykom, speváci deklamujú texty „zjavenia večných právd“ evanjelia v recitatíve a následne prinášajú subjektívnejšie a emotívnejšie výpovede v áriách. Diapazón nálad a štýlov je u tohto skladateľa mimoriadne pestrý, jeho diela sú expresívne a farebné a hoci Graupner niektoré kantáty písal ako 70-ročný, sršia energiou a nápaditosťou a prekvapujú bohatou orchestráciou. Kanadská čembalistka Genèvieve Soly o ňom napísala: „Graupner bol vždy predvojom doby, bol veľmi inovatívny v oblasti harmónie, notácie i využívania nástrojov.“
Bugge Wesseltoft: It’s Snowing On My Piano
Nórsky jazzový klavirista Bugge Wesseltoft je obdivovaný pre svoj lyrický a melodický prejav. Hoci sa prezentuje predovšetkým nahrávkami moderného jazzu, do povedomia verejnosti sa dostal aj atypickým vianočným albumom It’s Snowing On My Piano (1997), ktorý zaznamenal výnimočný komerčný úspech – predalo sa z neho vyše stotisíc kusov. Tento album prezentuje Wesseltofta vo veľmi intímnej podobe, keď z kolied vytvára pôsobivé minimalistické meditácie. Album obsahuje 12 vianočných piesní, pričom ide o prvú sólovú klavírnu nahrávku Nóra. Wesseltoft sa vo svojich aranžmánoch vrátil k pôvodnej spirituálnej podstate škandinávskych kolied. Zároveň prekvapuje hypnotickou jednoduchosťou, hudbou silne ukotvenou v meditatívnom a introspektívnom zvukovom svete. Wesseltoftova interpretácia kolied je vrúcna, očarujúca. Na album si vybral viaceré menej známe škandinávske koledy, ale tiež slávne vianočné piesne ako O Little Town of Betlehem, alebo What Child Is This, zároveň vytvoril dve vlastné kompozície, titulnú It’s Snowing On My Piano a Into Eternal Silence, obe dodávajú albumu typický severský melancholický nádych. Wesseltoftova hudobná vízia prináša uvážlivé a krehké spracovanie známych i menej frekventovaných vianočných kolied, ktoré sa oplatí spoznať.
Diana Krall: Christmas Songs
Vianočný album Christmas Songs kanadskej klaviristky a speváčky Diany Krallovej so sprievodom Clayton-Hamilton Jazz Orchestra z roku 2005 je zároveň prvým, ktorý nahrala s big bandom. Zastretý kontraalt a dokonalé rytmické cítenie spolu so sofistikovaným prístupom k tradičným vianočným piesňam robí z nahrávky unikátny zážitok. Hoci disk neobsahuje žiadne veľké prekvapenia, Krall dokáže urobiť zaujímavými i také opočúvané hity, akými sú Have Yourself a Merry Little Christmas, What Are You Doing New Year’s Eve a I’ll Be Home for Christmas. Speváčku výrazne podporuje Clayton-Hamilton Orchestra, aranžmány big bandu pripomínajú Nata Kinga Colea či Franka Sinatru. Neobsahuje len typické vianočné balady, ale i svižne swingujúce skladby ako Jingle Bells či Winter Wonderland. Diana Krall skvelo frázuje a vnáša do hudby potrebnú dávku sentimentu. Album znie uvoľnene, zábavne, farebne i hravo, Let It Snow doslova srší nákazlivým humorom. Big band predvádza plastické dynamické odtiene, dynamicky swinguje, v baladách očarí lyrikou. Z inštrumentalistov sa blysnú najmä Krallovej stáli spoluhráči, gitarista Russell Malone a bubeník Jeff Hamilton. Hoci album prináša väčšinou najznámejšie vianočné piesne, Krall dokáže nanovo „prerozprávať“ i známe štandardy. Z albumu sa predalo neuveriteľných päťstotisíc kusov a časopis Billboard zaradil túto nahrávku medzi 14 najlepších jazzových albumov desaťročia. Magazín JazzReview o nej napísal: „Album Christmas Songs Diany Krallovej nie je len lahôdkou pre uši, ale i povinnou jazdou pre všetkých milovníkov jazzu.“
John Zorn: A Dreamers Christmas
Newyorský experimentálny skladateľ John Zorn, ktorý vo svojej tvorbe spája rock, jazz, klasiku, improvizácie, ale tiež klezmer, prekvapil vianočným albumom, ktorý v roku 2011 vydal vo svojom vydavateľstve Tzadik s kapelou Dreamers. Na nahrávke A Dreamers Christmas sa nachádza 7 tradičných vianočných piesní, ktoré hrajú gitarista Marc Ribot, perkusionisti Cyro Baptista a Kenny Wollesen, hráč na klávesoch Jamie Saft, basista Trevor Dunn a bubeník Joey Baron. Okrem vianočnej klasiky album obsahuje aj dve nové vianočné skladby, ktoré John Zorn vytvoril pre túto príležitosť: Santa Workshop a Magical Sleigh Ride. Jeho skladby sú plné pulzujúcich rytmov, ktoré vytvárajú jemné, pôsobivé efekty plné zvonivého zvuku, klepotu hrkálok a trblietavého „pozlátka“ evokujúceho zvukovú ilúziu Vianoc. Skvelé perkusie Cyra Baptistu vynikajúco dopĺňa Kenny Wollesen na vibrafóne a spolu tvoria množstvo komplikovaných rytmických textúr a exotických melódií. Aj gitarové sóla Marca Ribota sú rafinované, mysteriózne a plné nástrojových efektov. Klávesové aranžmány Jamieho Safta dostávajú do popredia štýlový retrozvuk klávesov Rhodes. Jazzové úpravy známych vianočných piesní sú často zmenené na nepoznanie a tvoria neopakovateľnú atmosféru. Interpretácia kapely Dreamers je osobitá aj tým, že je založená na jemnom, chvejivom zvuku repetovaných tónov pestrej sady bicích nástrojov, perkusií, zvončekov a vibrafónu. Hudba kapely sa pohybuje na rozhraní minimalizmu, klasiky, jazzu, voľnej improvizácie a ambientu. Album otvára skvele aranžovaná skladba Winter Wonderland s krehkými tónmi vibrafónu, na ktoré postupne nadviažu ostatné nástroje. V podobnom krehkom zvukovom obale sú i nasledujúce skladby Snowfall a Christmas Time Is Here. I tu vládnu delikátne a magické perkusie. Dreamers Christmas je odľahčený, no obsahovo bohatý a krásne vrstvený album s množstvom detailov, ktoré sa postupne objavujú v rôznych farebných odtieňoch. Asi najviac zaujme dynamicky swingujúca skladba Let It Snow, no za vypočutie stoja všetky piesne. Album mieša rôzne žánre a predstavuje tak unikátny, inovatívny prístup medzi štýlovo často jednofarebnými vianočnými nahrávkami. Portál Allmusic o Zornovom počine napísal: „Dreamers Christmas je jednou z výnimočných nahrávok, ak si ju raz vypočujete, budete ju vyhľadávať každé Vianoce. Je to zaujímavý, podmanivý a príjemný album na sviatočné chvíle.“
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.