Peter Mazalán je na slovenskej hudobno-divadelnej scéne originálnym solitérom. Kvantitatívne bohatú tvorbu, počítajúcu dve desiatky projektov, determinuje polymúzickosť ich autora, absolventa štúdia operného spevu a zároveň architektúry i scénického výtvarníctva. Každý je variáciou na tému Gesamtkunstwerk – zväčša introvertnou, občas až insidersky uzavretou, emocionálne ladenou do molových tónin. Doposiaľ v nich zväčša prevážila výtvarnosť či hudobnosť, kým divadelnosť ostala skôr v latentnej rovine, v tom najnovšom sa autorovi konceptu, režisérovi a interpretovi v jednej osobe podarilo docieliť harmonickú rovnováhu medzi všetkými líniami. Winterreise, vytvorená v tíme s Mirom Dachom (dramaturgická spolupráca), Simonou Vachálkovou (kostým, masky), Jánom Ptačinom (svetelný dizajn) a Ferom Királyom (elektronika, soundart, zvuk) patrí k Mazalánovým profesionálne najzvládnutejším, formálne i obsahovo najzrelším prácam.
Spojenie vybraných piesní z existenciálne ponurého cyklu Franza Schuberta na slová Wilhelma Müllera (1827) a úryvkov z rovnomenného textu Elfriede Jelinekovej (2011), ktorá Schuberta obdivuje ako „najväčšieho génia, aký kedy žil“, nie je na slovenskej hudobnej scéne novinkou. Presne pred štyrmi rokmi sa podobná symbióza odohrala v Malej sále Slovenskej filharmónie v interpretácii Gustáva Beláčka (spev), Petra Pažického (klavír) a Martina Hubu (recitácia). Mazalánova Winterreise uvedená v bratislavskom Štúdiu 12 je však špecifická práve obohatením o divadelnú zložku. A ešte o niečo. O silnú, tvorcami veľmi citlivo spracovanú tému autizmu – vrodenej neurovývinovej poruchy.
Viac v aktuálnom vydaní časopisu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.