Po uvoľnení protiepidemiologických opatrení otvorilo aj SND na jeseň svoje sály pre obmedzený počet poslucháčov a predstavilo pilotnú inscenáciu Operného štúdia SND. Slovenská premiéra komornej opery Grigorija Frida Denník Anny Frankovej sa v českom preklade uskutočnila 28. 11. v novej budove SND. Predstavenie si okrem fyzicky prítomných návštevníkov mohli pozrieť aj diváci doma, prostredníctvom historicky prvého živého internetového prenosu zo Sály opery a baletu SND.
V roku 2020 sme si pripomenuli 75. výročie oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime. Pri tejto príležitosti sa Operné štúdio SND rozhodlo naštudovať operu na tému holokaustu. Plánovanej premiére predchádzala diskusná relácia, ktorá bola uvedená 21. 11. v rámci Noci divadiel pod názvom Príbeh Anny Frankovej ako umelecká inšpirácia. Annino vnímanie života skrz denník motivovalo i ruského skladateľa a maliara židovského pôvodu Grigorija Frida. Jedinečnosť hrdinky interpretoval formou monoopery obsadenej jednou protagonistkou. Skladateľ, ktorý je aj autorom libreta zostaveného z jednotlivých pasáží denníka, zobrazuje výstižný a rozmanitý portrét trinásťročnej Anny prostredníctvom 21 kontrastných scén. Príbeh otvára scéna jej narodenín, pokračuje rozhovorom s otcom, následným skrývaním sa, nájdením prvej lásky a končí sa vpádom gestapa do úkrytu a odvlečením Anny do koncentračného tábora.
Režisér a dramaturg inscenácie Marek Mokoš sa v bulletine vyznal zo svojej fascinácie Annou Frankovou. Zdôraznil, že napriek ťaživým okolnostiam nie je Annino rozprávanie melancholické, práve naopak, vyznačuje sa pokorou a túžbou po živote. Tento režijný odkaz akoby naplnil celú inscenáciu. Jednoduchá, no pritom funkčná a nápaditá scéna Barbory Šajgalíkovej bola zahalená do tmavých farieb. Niekoľko dobových cestovných kufrov predstavovalo pre Annu úkryt, no niekedy aj väzenie. Využitá bola taktiež vertikálna svetelná konštrukcia v tvare dvoch trojuholníkov, znázorňujúca podkrovie domu, kde sa ukrývala hrdinka so svojou rodinou. Opísaná konštrukcia bola dejiskom finálnej scény, keď do úkrytu vtrhlo gestapo. Záverečný obraz Anny stojacej na kope kufrov s nahor vystretými rukami smerujúcimi k svetlu vyžaroval nádej, no v momente, keď sa pod ňou svetelné rampy sklopili do formy šesťcípej hviezdy, bolo evidentné, že hrdinku postihol tragický osud.
Osobitú postavu Anny Frankovej stvárnila mladá sopranistka Aneta Podracká Bendová, členka Operného štúdia SND. Speváčka je českou rodáčkou, teda bezproblémovo ovláda dikciu jazyka českého prekladu libreta. V spojení s precíznou artikuláciou tak dosiahla...
... pokračovanie článku v čísle 01-02/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.