S tvorbou majstra Ladislava Kupkoviča som sa po prvý raz stretol v polovici 80. rokov minulého storočia v „albrechtovskom dome“ na Kapitulskej ulici č. 1, kde sa u prof. Jána Albrechta pravidelne každú stredu dopoludnia stretávali mladí adepti dirigovania, kompozície a hudobnej teórie. Súčasťou týchto nezabudnuteľných stretnutí boli neraz náročné hudobné kvízy, a pamätám si veľmi presne, akí sme boli prekvapení, keď vyšlo najavo, že autorom neznámeho klavírneho kvarteta v štýle klasických majstrov, ktoré sme si s veľkým pôžitkom vypočuli, je súčasný autor, pochádzajúci z Bratislavy, pôsobiaci v Nemecku: Ladislav Kupkovič. Prekvapenie bolo tým väčšie, že Kupkovičovo meno bolo pre nás dovtedy iba pojmom spájaným s radikálnou avantgardou 60. rokov a súborom Hudba dneška.
Náš záujem o Ladislava Kupkoviča rástol aj vďaka skutočnosti, že jeho tvorba – vzhľadom na jeho emigráciu do Západného Nemecka – bola vo vtedajšom socialistickom Československu zakázaná. Keď sme počúvali jeho diela u prof. Albrechta alebo doma z mnohonásobne kopírovaných magnetofónových kaziet, ako čerství vysokoškolskí alebo univerzitní študenti sme sa možno cítili trochu ako disidenti. Kompozičný jazyk jeho v tom čase aktuálnej tvorby niektorí z mojich generačných súpútnikov hodnotili ako prejav konzumnej spoločnosti a kritizovali ho za odklon od ideálov avantgardy, nejeden z nás však obdivoval pôvab a humor jeho diel, suverénne kompozičné majstrovstvo a najmä odvahu pre radikálnu zmenu, ku ktorej sa odhodlal už ako etablovaný skladateľ. Ale najmä, Kupkovičova hudba bola pre nás dotykom so slobodným svetom za železnou oponou, po ktorom sme túžili. Keď Gidon Kremer na svojom legendárnom recitáli s Marthou Argerichovou v bratislavskej Redute 8. februára 1988 ohlásil ako prídavok Souvenir Ladislava Kupkoviča, mal som pocit, že sa železná opona začína trhať.
S vďačnosťou uchovávam spomienky na niekoľko osobných stretnutí a rozhovorov s majstrom Kupkovičom. Osobitné miesto v nich má naše posledné stretnutie na koncerte v Bratislave 20. mája tohto roka, na ktorom Symfonický orchester Slovenského rozhlasu uviedol jeho Symfóniu B dur. Spoločne s Matúšom Jakabčicom, predsedom Výboru Slovenského ochranného zväzu autorského sa mi dostalo cti odovzdať majstrovi Kupkovičovi ocenenie, ktoré nemohol prísť osobne prevziať na marcových Radio_Head Awards: Mimoriadnu cenu SOZA za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry.
Ladislav Kupkovič bol významnou a komplexnou osobnosťou slovenskej hudby. Po rokoch zasvätených avantgarde sa rozhodol pre zásadnú zmenu kompozičného jazyka a dokázal, že princípy klasických foriem a harmónie poskytujú invenčnému autorovi nevyčerpateľné možnosti pre tvorbu. Potvrdením je záujem interpretov i poslucháčov o jeho hudbu vo svete i na Slovensku, kde bol po roku 1989 opäť intenzívne prítomný.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.