„… a stretneme sa o rok na jubilejnom 30. ročníku festivalu.“ Tak zneli posledné slová po záverečnom koncerte 29. ročníka medzinárodného festivalu koncertného umenia v žilinskom Dome umenia Fatra v apríli 2019. Nestalo sa tak. Až dnes môžeme skonštatovať, že 30. ročník je úspešne za nami.
Týždňové defilé mladého koncertného umenia v Žiline prebehlo v podobných dramaturgických intenciách, s podobnými požiadavkami na zúčastnených (vekový limit, absolutórium interpretačných súťaží…) ako v minulosti, počet podujatí aj účastníkov bol v porovnaní s minulými ročníkmi zredukovaný. Výhodou bolo, že jednotlivé výkony vyzneli akoby väčšmi koncentrovane, neprišlo ani k duplicite v rámci interpretačných odborov. Účinkujúcich usilujúcich sa o hlavnú cenu festivalu bolo dvanásť, okrem Slovenska boli zastúpené Česko, Chorvátsko, Moldavsko a vďaka internacionálnemu súboru aj Holandsko, Kanada a Brazília. Usporiadatelia – Hudobné centrum a ŠKO Žilina – vložili do príprav festivalu nemalý kus práce a snáh. Organizácia podujatia preukázala skvelú pripravenosť, festivalové dianie bolo bezchybne profesionálne zvládnuté.
V domácej réžii
Dva koncerty boli s orchestrom, otváracieho i záverečného sa ujal domáci Štátny komorný orchester Žilina a na jeho čele sa uviedli dvaja mladí dirigenti. Nemalými ambíciami a umeleckou gurážou na seba upozornil na otváracom koncerte 20. 9. slovenský dirigent, čerstvý víťaz prestížnej medzinárodnej súťaže Nina Rotu v talianskej Matere Marco Vlasák. Vo svojej koncepcii nešetril odvahou, okrem koncertantnej skladby siahol vskutku k vysokým métam. Najprv to bola premiéra skladby Walking with Mahler Jevgenija Iršaia, kompozícia príznačne náročná s dôvtipne ustrojenou textúrou a vypätou amplitúdou expresie. Zdá sa, že dirigent ovládol partitúru s porozumením a verne tlmočil autorovo vyznanie. Možno ešte väčšmi imponoval v Honeggerovej 4. symfónii, ktorá interpretov nešetrí a osobitne na dirigenta sa obracia s riadnou dávkou požiadaviek. Sympatickou črtou mladého dirigenta je jeho odolnosť, príklon k hľadačstvu, objavovaniu a k osvetľovaniu zdanlivo skrytých súvislostí. Sólistom večera bol žilinský rodák, klavirista Pavol Praženica. Prekvapujúca bola jeho voľba 2. klavírneho koncertu g mol op. 22 od C. Saint‑Saënsa, ktorý patrí k tým najtrblietavejším repertoárovým kusom určeným (najmä) interpretačným extrovertom. K tým mladý klavirista, napriek skvelým manuálnym danostiam, charakterovo nepatrí. Pristanú mu partitúry, v ktorých môže kreatívne rozvinúť poetickú hĺbavú tvár svojej interpretácie. Napokon, bol to tiež objav, pretože tento efektný koncertantný kúsok poodhalil ďalšiu z tvorivých potencií mladého pianistu.
Rovnako aj záverečný koncert 25. 9. bol v réžii ŠKO, tentoraz s českým dirigentom Františkom Mackom a dvoma slovenskými sólistami. Po nevšednej orchestrálnej kvázi selanke Letný večer od Zoltána Kodálya nasledovali koncertantné skladby so skvelými sólistami. Najskôr hudobne dosť vágny, no v inštrumentálnych nárokoch neúprosný Klarinetový koncert od Carla Nielsena. V podaní excelentného Martina Adámka však zapôsobil doslova objavne. Jeho bezchybná hra, brilantne formulované frázy a súvetia dokážu priblížiť aj zdanlivo neprístupné enigmy a umocniť ich v zmysluplných komplexoch. Obdivuhodný bol aj druhý sólistický výkon; v Koncerte pre violončelo a orchester Presence Pēterisa Vasksa sa predstavila Kristína Chalmovská. Imponovala nielen krásnou tónotvorbou, koncepčným nadhľadom, no najmä schopnosťou preniknúť pod povrch, vytvoriť k velebnému hudobnému textu vlastný, absolútne kompetentný komentár.
Z komorných ansámblov potešil 21. 9. český Kukal Quartet (Eliška Kukalová, Klára Lešková, Šimon Truszka, Vilém Vlček), ktorý dôstojne obhajuje tradované kvality a renomé českých sláčikových súborov. Nevidela sa mi príliš šťastná voľba Nokturna J. L. Bellu v susedstve s 1. sláčikovým kvartetom L. Janáčka, ktoré súbor stvárnil s maximálnym emocionálnym nasadením a priam hraničnou expresivitou. Nevšednou, doslova progresívnou koncepciou zaujal ansámbel v 2. sláčikovom kvartete F. Mendelssohna Bartholdyho.
Na festivale ďalej vystúpili...
22.9.: Ľubica Paurová, čembalo (Slovensko) a Musica aeterna
23.9.: Franko Klisović, kontratenor (Chorvátsko) spolu s: Julia Gubajdullina, klavír (Chorvátsko) a Roko Silić, violončelo (Chorvátsko)
24.9.: Radka Kubínová, flauto traverso (Česko), Elise Dupont, husle (Holandsko), Evan James Buttar, viola da gamba (Kanada), João Rival, čembalo (Brazília) a česká sopranistka Markéta Klaudová (projektLe petit concert d’Apollo)
...pokračovanie článku nájdete v čísle 10/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.