Po Šostakovičovi, Bartókovi, Beethovenovi, Stravinskom, Bachovi a Piazzollovi prišiel na Konvergenciách na rad Brahms. Práve tomuto nemeckému skladateľovi bolo venované jarné vydanie festivalu komornej hudby, ktorý v Bratislave prebiehal v týždni od 21. do 27. 3.
Otvárací koncert tohtoročného festivalu sa uskutočnil v Primaciálnom paláci (21. 3.) pod názvom „Frei aber einsam“(Slobodný, no sám).Vychádzal z romantického motta zašifrovaného do tónov F‑A‑E,ktoré Brahms preukázateľne využil vo svojej komornej tvorbe.
Na úvod odznela intímna kompozícia Recitative pre sólové husleukrajinského skladateľa Valentina Bibika. Jej zaradenie bolo gestom spolupatričnosti a solidarity smerovaným za naše východné hranice. Z interpretácie Milana Paľu vyvieral nesmierny hráčsky náboj, ktorý sa odzrkadľoval v dlhých legátových úsekoch vedúcich k monumentálnemu vrcholu. Podobnú hráčsku oduševnenosť huslista prejavil aj v interpretácii Brahmsovho Scherza c mol WoO 2 zo „Sonáty F‑A‑E“. Nepokojné a dynamicky vyhrotené miesta zvládol s nadhľadom, čomu iste dopomohla aj kvalitná opora v podobe klavírnej spolupráce Ladislava Fančoviča. Takéto vzrušenie s následným uvoľnením v lyrických pasážach je príznačné taktiež pre Brahmsovu Husľovú sonátu č. 3 d mol op. 108. Bravúrna technická disponovanosť a muzikalita interpretov boli zdrojom kvalitného umeleckého zážitku. Vyzdvihnúť treba najmä druhú časť. Pomalé presýtené Adagio v nízkej dynamike presvedčilo publikum o hudobnej inteligencii oboch interpretov. Jediným mínusom bola príliš ostrá dynamika krajných častí sonáty vyplývajúca z charizmatickej povahy oboch hráčov. Zrkadlová sieň nie je v tomto zmysle akusticky najvhodnejším priestorom.
Otázka interpretácie Brahmsa tkvie v uchopení jeho špecifickej invenčnosti, teda v prepájaní tematických kontextov. Navarra String Quartet v zložení Benjamin M. Gilmore (1. husle), Bas Treub (2. husle), Sascha Bota (viola), Brian O’Kane (violončelo) prednieslo Sláčikové kvarteto č. 3 B dur op. 67. Skladateľovu poetiku sa hráčom podarilo podchytiť s obrovským interpretačným nadhľadom. Maximálnou koncentráciou a spoločným prístupom k stavbe fráz docielili mimoriadne kompaktnú súhru. Technická pripravenosť všetkých štyroch hráčov zabezpečila intonačnú istotu, lahodnej zvukovosti diela dopomohla aj akustika sály a empatický prístup interpretov k dynamickej rovine kompozície. Ich suverénna interpretácia bola odmenená búrlivým potleskom. Ako prídavok zaznela meditatívna miniatúra Arva Pärta Da pacem Domine vo verzii pre sláčikové kvarteto, ktorá uzavrela prvý večer tohtoročných Konvergencií.
Článok bol zverejnený v časopise Hudobný život 05/2022 a vznikol ako súčasť Akadémie hudobného života.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.