2. 3. 2023
Košice, Dom umenia
Štátna filharmónia Košice, Marek Prášil, Daniel Matejča
Moniuszko, Čajkovskij, Mendelssohn-Bartholdy
Marec priniesol do košickej „bužne“ nádielku romantického repertoáru a tentoraz sa hralo (až na jednu výnimku) každý štvrtok. Najprv sa predstavili mladí interpreti z Českej republiky; po akejsi kratučkej povinnej jazde úderných Goralských tancov z opery Halka Stanisława Moniuszka prišiel na rad dobre známy Čajkovského Husľový koncert D dur. Hoci bol sólista Daniel Matejča na lyrických miestach príliš triezvy a privítal by som v jeho podaní aj klenutejšiu spevnosť a vrúcnejší citový ponor, vcelku poskytol košickému obecenstvu virtuóznu exhibíciu so strhujúcim záverom, intonačnou dokonalosťou a dravým, plnokrvne muzikálnym temperamentom. Orchester pod vedením Marka Prášila sa stiahol skromne do úzadia, inokedy príťažlivo žiaril v popredí; spolupráca so sólistom bola vynikajúca, až na maličké koordinačné problémy a asynchróniu na začiatku 3. časti.
O čosi menej ma presvedčila interpretácia Prvej symfónie c mol Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Keďže táto skladba nepredstavuje ešte v kontexte skladateľovej tvorby geniálne veľdielo, interpreti sa musia o to viac snažiť o uspokojujúce vyznenie. V Prášilovom podaní som však mal skôr dojem z absencie detailnej prepracovanosti a subtílneho nuansovania; prevažovalo jednostranné „con fuoco“ vo všetkých častiach. To sa ako-tak osvedčilo v 1. časti, neskôr už menej. Najmä v scherze mi chýbala typicky mendelssohnovská noblesa a trblietavá hravosť. Je tiež otázne, do akej miery táto symfónia v danej interpretácii dokázala saturovať druhú polovicu abonentného koncertu...
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.