Veľkolepým a ojedinelým projektom bolo koncertné podujatie s názvom Schneider v Košiciach – kompletné piesne Mikuláša Schneidera-Trnavského v poradí vzniku s videoprojekciou. Reprezentatívny koncert bol uskutočnený s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR, finančným príspevkom Hudobného fondu a podieľalo sa na ňom Konzervatórium Košice Exnárova 8. Interpretované piesne si poslucháči konfrontovali s ich notovým záznamom pomocou videoprojekcie, ktorú pripravil a obsluhoval autor tohto nevšedného projektu Tamás Horkay.
Trojhodinový koncert situovaný do sály Východoslovenskej galérie v Košiciach v deň výročia úmrtia MikulášaSchneidra-Trnavského (28. 5. 1958) bol výnimočný tým, že na Slovensku po prvý krát odznela kompletne celá skladateľova tvorba umelých piesní. Piesne a piesňové zbierky boli zoradené chronologicky a 56 piesní vyvolávalo úžas nad kompozičnou invenčnosťou v rámci melodicko-harmonických a metro-rytmických vzťahov. Klavírne sprievody piesní v chronologickej postupnosti dokumentovali bohaté vrstvenie harmonického pôdorysu a vyvolávali úžas nad kombináciou harmonicko-melodických postupov a vzťahov, evokujúcich kombinatoriku velikánov neskororomantickej hudby (R. Strauss, G. Mahler). K vrcholom štylizácie a prekomponovaného typu piesní nesporne patria tie zo zbierky Slzy a úsmevy, na ktorej skladateľ pracoval ešte počas pražských štúdií a venoval ju svojmu učiteľovi kompozície Karlovi Steckerovi, ale i samostatné piesne, ktoré skladateľ skomponoval v 20. a 30. rokoch minulého storočia (Nad kolískou, Vysoko zornička, Za Hviezdoslavom, Neobzeraj sa). Všetky majú ale spoločnú črtu: zvnútornenie kvalitnej básnickej poetiky do výrazovo bohato štrukturovanej hudobnej dikcie. Výber poézie v Schneiderových piesňach prezrádza ohromnú rozhľadenosť a orientáciu skladateľa v tvorbe slovenských básnikov. Tak, ako piesne zaznievali v chronologickom usporiadaní podľa doby svojho vzniku, tak sa postupne odkrýval bohatý arzenál majstrovsky ovládanej hudobnej predstavivosti, niekedy až úchvatnej svojou odvážnosťou ako nástroja na otvorenie všetkých významových rovín, zašifrovaných v jazyku poézie, čím jej skladateľ vdýchol nový rozmer intimity. Ak sa hovorí o možných hudobných vplyvoch, ktorými Sch.-Trnavský prešiel, najmä v súvislosti s Frantom Schubertom, ale aj Antonínom Dvořákom, neváhala by som niektoré hudobné expresie hľadať až v blízkosti Richarda Straussa.
Percipientskú aktivitu pozitívne ovplyvnilo aj to, že sa na interpretácii Schneiderový piesní podieľalo viacero vokalistov z oblasti komorného i operného spevu (Eva Šušková, Marián Lukáč, Lucia Knoteková, Janette Žigová, Titusz Tóbisz), pedagógovia konzervatória, členovia speváckych telies (Soňa Mihaliková, Henrieta Horváthová, Alžbeta Smolinková, Andrea Nemcová) i študenti (Angelika Hujdičová, Eunika Fetyková, Beatrice Dulková, Jozef Mišenko). Piesne dostali vynikajúce stvárnenie najmä u profesionálnych interpretov (Šušková, Lukáč, Knoteková, Žigová, Tóbisz). Ich osobitosť podčiarkli i klavírne sprievody, v ktorých sa odvíjal bohatý harmonický svet Trnavského v symbióze s jeho do úžasu privádzajúcou hudobnou predstavivosťou. Skvostný klavírny sprievod Petra Pažického otváral v piesňach ich hudobný pôvab, ale atmosféru jednotlivých piesní odrážali adekvátne i sprievody Júlie Grejtákovej, či Heleny Uhlárovej (ďalej účinkovali klaviristi Miklós Nyéky, Martin Šiffter, Kateryna Trofymovich a Zuzana Žegleňová).
Projekt odkryl mnohorakosť piesní, ktoré Schneider-Trnavský vytvoril, mnohé z n ich sú i menej známe a v minulosti nepredvádzané (najmä zbierka Piesne o matke, či piesne z 20.-30. rokov na texty katolíckych básnikov). Koncert získal na výnimočnosti i prítomnosťou vnuka Mikuláša Schneidera-Trnavského JUDr.Štefana Bugalu a jeho manželky, muzikologičky, znalkyne a opatrovateľke hudobného odkazu skladateľa PhDr. Edity Bugalovej.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.