Pri pohľade na programovú náplň 64. koncertnej sezóny 2012/2013 Slovenskej filharmónie vystupuje do popredia veľká dramaturgická rozmanitosť jednotlivých abonentných cyklov (vrátane BHS) i koncertov, ktoré v hlavnom meste SR naštartovali bohatý hudobný život. Počas spomínanej sezóny odznelo v rámci najrozmanitejších žánrov dokopy 93 koncertov. Je to pozoruhodné číslo, ktoré v záverečnej sumarizácii nesmie chýbať. Pravda, rozhodujúce sú vždy umelecká úroveň a schopnosť dramaturgiou osloviť poslucháča.
Chýbajú recitály s osobnosťami
Prihovárať sa rôznym vekovým kategóriám s prihliadnutím na rozmanité spektrum hodnôt je ešte náročnejšie. SF má rozsiahly okruh priaznivcov, čo je výsledok dobrého nastavenia programov spájajúcich tradičné hodnoty s novšími vývojovými trendmi. Tematické delenie koncertov na Symfonicko-vokálny cyklus, Hudba troch storočí, Populárny cyklus, Mimoriadne koncerty, Rodinné koncerty, Hudobná akadémia SF, Organové koncerty a Komorné cykly takisto ovplyvňuje výber podujatia.
Bolo by zároveň užitočné nadviazať na bohatú tradíciu veľkých klavírnych, husľových či violončelových recitálov v Redute. V živej pamäti mi ešte ostávajú večery s D. Oistrachom, L. Koganom, S. Richterom či E. Gilelsom. Stretnutia s veľkými umelcami, na ktorých sa ukáže ich skutočný profil, majú na našom kontinente obrovský ohlas. Ďalej chýbajú stretnutia s piesňovou tvorbou a so speváckymi osobnosťami. Takéto koncerty (Schumann, Schubert, Brahms, Mahler, Strauss) sa tešia veľkej popularite najmä v Rakúsku a v Nemecku. Mám pocit, že by aj u nás oslovili značnú časť poslucháčov. Spektrum podujatí by mohli obohatiť i koncerty renesančnej a gotickej hudby, ktoré majú bohatú tradíciu najmä vo Francúzsku.
Stúpajúca úroveň filharmonikov
Takisto je dobré, že na prelome rokov 2012 a 2013 „uzrela svetlo sveta“ opereta – dnes zaznávaný žáner, na ktorý sa v posledných rokoch úplne zabudlo. A boli to nielen J. Strauss ml., ale aj E. Kálmán, F. Lehár a G. Dusík. Prirodzene, i operné árie sú vždy a všade súčasťou programovej skladby. Tak to bolo i v uplynulej koncertnej sezóne, ktorej dramaturgia zohľadňovala generačnú aj intelektuálnu štruktúru návštevníkov.
Nie je možné jedným článkom obsiahnuť všetko to podstatné, hodnotné a prínosné, čo sa počas minuloročnej koncertnej sezóny udialo. Treba však istotne spomenúť koncerty Novej slovenskej hudby, ďalej vianočné, novoročné koncerty a veľkonočné koncerty, no tiež koncerty venované Hudobnej akadémii pre školy. Osobitne zaujala stúpajúca interpretačná úroveň orchestra SF – napríklad v dielach ako Straussov Život hrdinu (dirigent P. Steinberg), Schönbergova Zjasnená noc či Stravinského Petruška (oboje A. Rahbari). Dodnes rezonuje aj prekrásne stretnutie s dirigentom E. Villaumeom (O. Messiaen: Úsmev, C. Debussy: Jar a C. Saint-Saëns: Symfónia č. 3). Výpočet by mohol pokračovať ďalej.
Nemôžem však opomenúť jeden významný fakt: po roku 1989 sa STV z kultúrneho stánku SF doslova a do písmena vysťahovala a jej abonentné koncerty vždy odignorovala. Spravila iba zopár vokálnych šotov, nič nehovoriaci kratučký rozhovor, a to je všetko.
Venujme koncert Chatamovi Soferovi
Naše médiá zaplavuje tzv. moderná hudba, ktorá však s modernou hudbou nemá nič spoločné – je to akýsi „moderný zvukový odpad“, ktorý priťahuje nezrelú mládež a znečisťuje duchovné prostredie. Ide teda o krízu hodnôt. Odporúčam preto pri kontakte s mládežou postaviť na dramaturgický piedestál význam slovenskej ľudovej piesne a chápať ju ako materinskú hudobnú reč. Jej krása ju privedie k skutočným hodnotám. Potom sa tzv. vážna hudba nebude hodnotiť ako vážna, ale ako hodnotná hudba.
V širokom spektre tematických okruhov by sa mohol dostať výraznejšie do popredia i význam nášho hlavného mesta. Korunovácia Márie Terézie v Prešporku bola európskou udalosťou, preto by sme si výročie jej inaugurácie mali pripomenúť slávnostným koncertom. Okruh osobností viažucich sa k Bratislave je pritom nesmierne široký (B. Bartók, E. von Dohnányi, B. Walter, rodina Albrechtovcov), nehovoriac o tom, že tu koncertovali najvýznamnejšie osobnosti hudby z obdobia klasicizmu a romantizmu. Nezabúdajme tiež na J. N. Hummela.
Revolučným dramaturgickým počinom by mohol byť koncert venovaný bratislavskému rabínovi Chatamovi Soferovi. Nazývajú ho posledným zázračným rabínom. Jeho telesné pozostatky sú uložené v podzemí na nábreží Dunaja v blízkosti židovského cintorína. V deň jeho úmrtia 3. októbra prichádzajú do nášho mesta obdivovatelia jeho učenia. Chatam Sofer ovládal celý Starý zákon spamäti a jeho komentáre k Talmudu sú doposiaľ neprekonané. Takýto koncert by povzniesol obraz našej metropoly na všetkých kontinentoch.
Možnosti lepšieho zviditeľnenia Bratislavy i celého Slovenska sú teda veľké. V záplave falošných hodnôt a dotieravej reklamnej eufórie je Reduta chrámom umenia. V jej blízkosti som s mojou generáciou prežíval svoje detstvo, mladosť a teraz i proces starnutia. Od Talicha a Rajtera až po dnešok. Reduta zostáva pre mňa aj naďalej oázou skutočných hodnôt.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.