Nebyť článku v časopise Hudobný život (č. 1-2/2013) a výroku jedného z predkladateľov projektu Viva Zbor!, že odborná verejnosť je preňho až na druhom mieste, možno by som tento skromný článoček nikdy nenapísal.
Dovolím si byť trochu osobný. Neviem, či sa môžem považovať za odborníka, no viac ako 30 rokov som dirigoval detský zbor. Poznám úskalia aj radosti tejto práce. Moji odchovanci dnes účinkujú v opere, filharmonickom zbore, Lúčnici, v Brnianskom akademickom zbore, v univerzitnom pražskom zbore a v rôznych slovenských zboroch. Chcem tým naznačiť, že systematická práca ich priviedla k tomu, čo nazývame zodpovednosťou za spoločné dielo a sebarealizáciou v umeleckej oblasti.
Vráťme sa však k podstate projektu, ktorému sa ušlo toľko medializácie. Videl som krátke televízne šoty v hlavných večerných správach a na internete fotografie „budúcich učiteľov“ v jednej z košických škôl. Pripadalo mi to až nemiestne a neslušné. Predstavte si, ako pred tabuľou stoja „rozkročené celebrity“ s rukami vo vreckách. Asi je to však v poriadku, keď jedna z protagonistiek projektu – jeho ambasádorka – sedí na stole.
Prečo toto píšem? Akosi mi v tej „nekonvenčnosti“ zainteresovaných chýbajú slušnosť a výchova. Pustili by ste pilotovať lietadlo hocikoho, pustili by ste operovať hocikoho? Ale učiť deti pustíme hocikoho – veď vyhral Superstar! Voľne parafrázujem vyjadrenia niektorých z účinkujúcich v projekte po „odučení“ ich hodiny HV: „... som zhrozený, že nevedia, kto napísal Aká si mi krásna, ...ale moju pieseň poznajú...“ (preťal som si žily – pozn. autora)
Nuž, ďakujem pekne. Celebrity sa poberú preč s pocitom dobre vykonanej práce. Deti boli bezprostredné, len učitelia sú škrupulózni, nemoderní, zastaraní. Pobrali sa a triedny môže „normalizovať“ triedu do konca vyučovania. Je to facka všetkým poctivým učiteľom, ktorí za mizernú mzdu chápu svoju prácu ako poslanie. Aj preto, že sú tak slabo platení, vzniká dojem, že učiť môže každý.
Natískajú sa aj ďalšie otázky. Budú vo finále projektu Viva zbor! dotyční speváci, herci, moderátori ochotní urobiť túto „bohumilú robotu“ za hodinovú mzdu učiteľa? Alebo ich práca s deťmi je cenená ináč? Bude hrať orchester zadarmo? Dajme si masku dolu a povedzme si pravdu. Celé je to o peniazoch, je to kšeft, dobrý manažérsky ťah.
Nechcem byť zlým prorokom a ani nevidím veci len čiernobielo. Spievať s orchestrom je vždy krásne, ale tento projekt nezachráni ani HV, ani zborový spev. Riešenia ako pomôcť zborovému spevu sú známe. V každej metodike sa dočítame, že jeho podstatou je kolektívne jednohlasné alebo viachlasné spievanie. Z histórie vieme, že pôvodne sa spievalo a cappella, no dnes sa využívajú aj rôzne nástrojové sprievody, hlavne pri detských zboroch. Že na to, aby zbor prežil, treba pestovať jeho vlastnú zborovú tradíciu.
Ak chceme poctivo pomôcť detskému zborovému spevu (základni pre všetky typy zborov), treba umožniť zavedenie nepovinného predmetu Zborový spev na ZŠ. Oceniť učiteľov, ktorí systematicky pracujú so svojím zborom. Po príklady netreba chodiť ďaleko. Stačí sa porovnať so susedným Českom alebo Poľskom, kde zaviedli štátny vzdelávací program „Spieva celé Poľsko“ a tamojšia úroveň zborového spevu sa radikálne zlepšila.
Čo dodať na záver? Autor výroku, ktorým som tento článok začal, dobre vedel, že odborná verejnosť sa nedá „opiť rožkom“. Preto ho jej názor nezaujíma. Tento projekt je budovaný a pôsobivý len navonok. V skutočnosti nesplní to, čo by malo byť cieľom každého zboru – dosiahnuť kultivovaný, esteticky pôsobivý vokálny prejav. Dlhodobý cieľ predstavuje vybudovanie kvalitného, neustále sa interpretačne zlepšujúceho zboru s pevnou členskou základňou. Keď sa minú prostriedky a skončí „pilotný projekt Viva Zbor!“, ako ho hrdo nazvali predkladatelia, zodpovednosť za splnenie, resp. nesplnenie nami naznačených cieľov opäť preberú učitelia. Preto Vivat – ale skutočný zborový spev.
Autor bol dlhoročným dirigentom špičkového detského speváckeho zboru Prieboj v Prievidzi, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov nakoniec zanikol. Premiéroval s ním množstvo skladieb slovenských i svetových skladateľov. Dokázal, že aj vo „vidieckych podmienkach“ možno dosiahnuť s deťmi tie najvyššie méty.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.